Backtracking on the abolition of the Whistleblower Protection Office should resolve the problems this step caused — and there were quite a few.

Koalícia v utorok podvečer oficiálne cúvla a zrušila kritizovaný zákon, ktorým vlani iniciovala zánik Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Nahradiť ho mala nová inštitúcia s novým vedením.

Zákon sprevádzali kontroverzie od samého začiatku – a inak to nebolo ani pri jeho zrušení. To totiž prišlo cez prílepok k novele Trestného zákona o vojnových hroboch a pamätníkoch. 

Jeho stiahnutie by každopádne malo odstrániť problémy, ktoré vyvolal. A tých nebolo málo.

Ústavný súd pozastavil účinnosť legislatívy, keďže skúmal jej súlad s Ústavou. ÚOO je zároveň súčasťou slovenského plánu obnovy na troch úrovniach a vznikol na základe európskej smernice. Komisia preto proti Slovensku čoskoro začala konanie o porušení práva EÚ a pozastavila mu platbu z plánu obnovy.

Zrušenie nezávislého úradu podľa Bruselu aj právnych expertov súčasne výrazne ohrozovalo samotných oznamovateľov trestnej činnosti.

„Víťazstvo priniesol aj silný odpor občianskej spoločnosti“

Zvrátenie zákona preto otvorene privítali aj medzinárodní odborníci z European Whistleblowing Institute (EWI) a Whistleblowing International Network (WIN). Označili ho za „dôležité víťazstvo“ pre slovenských oznamovateľov.

„Slovenská vláda bola pod tlakom hlavne kvôli európskemu financovaniu, a tak urýchlene siahla ho spôsobe, ako si ho udržať,“ zhodnotila pre euBrief.sk výkonná riaditeľka EWI Vigjilenca Abazi.

Abazi je spoluautorkou návrhu smernice EÚ o ochrane oznamovateľov, na ktorého základe ÚOO vznikol.

Postup Ficovej vlády, ktorá presadzovala zrušenie úradu v zrýchlenom konaní a napokon od neho ustúpila cez nesúvisiaci prílepok, označila za „problematický a do istej miery absurdný“.

Výsledok však hodnotí pozitívne, keďže vďaka nemu môže naďalej fungovať legitímny úrad. ÚOO podľa nej preukázal integritu aj konkrétne výsledky svojej práce.

Obrat vlády podľa nej zároveň dokazuje, že snaha oslabiť ochranu whistleblowerov má reálne dôsledky, a to aj na európske fondy. „Na európskych štandardoch záleží a vidíme, že sa aj úspešne vymáhajú," dodala Abazi. 

Organizácie EWI a WIN už v čase schválenia zákona v decembri zaslali vláde otvorený list, v ktorom ju vyzvali na odmietnutie návrhu. List získal podporu takmer 30 mimovládnych organizácií naprieč rôznymi štátmi.

V spoločnom vyhlásení zo začiatku marca – teda v čase, keď Robert Fico avizoval zvrátenie „legislatívnej mŕtvoly“ –, vyzdvihli, s „akým silným odporom občianskej spoločnosti a inštitúcií zvnútra krajiny“ sa snahy o zrušenie úradu stretli.

Zároveň pripomenuli, že zo strany vlády išlo už o druhý podobný pokus za menej ako dva roky. Aj preto by podľa nich mali slovenskí občania zostať naďalej ostražití.

Chronológia narýchlo zrušeného úradu

Vznik Úradu pre ochranu oznamovateľov schválil parlament v roku 2019 počas vlády Petra Pellegriniho. Založený bol na základe smernice EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Neskôr sa stal aj súčasťou slovenského plánu obnovy.

Národná rada napriek početnej kritike schválila zrušenie úradu ešte 9. decembra 2025. Stalo sa tak v čase, keď ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) dostalo od ÚOO opakované pokuty.

Prezident Pellegrini zákon vetoval a vrátil na prerokovanie do parlamentu. Poslanci však jeho veto 12. decembra obratom prelomili.

Európska komisia, Európska prokuratúra, mimovládky aj právni experti však opakovane kritizovali, že nový zákon porušuje pravidlá európskej smernice.

Pretavenie zákonu do praxe v plánovom termíne – od 1. januára 2026 –, napokon pozastavil Ústavný súd SR. Na ten sa obrátila opozícia, ktorá namietala jeho možný nesúlad s Ústavou, s právom EÚ a použitie skráteného legislatívnemu procesu.

Kritizovala však aj skrátenie funkčného obdobia riadne zvolenej predsedníčky aj zmeny týkajúce sa ochrany oznamovateľov.

Brusel napokon 30. januára spustil proti Slovensku konanie o porušení povinnosti (infringement). 12. februára následne Slovensku neschválil ani ďalšiu platbu z plánu obnovy. Komisia vtedy uviedla, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu o budúcnosti ÚOO. 

Vláda napokon 4. marca avizovala, že zákon o ÚOO úplne zruší. Proces sfinalizovala v parlamente 17. marca. Zákon teraz už čaká len na podpis prezidenta.

Článok bol publikovaný 18.3.2026 na euBrief.sk