Border and port seizures show that criminal networks have a universal business model. They use the same routes and methods to smuggle goods worth hundreds of millions.

Záchyty na hraniciach a v prístavoch ukazujú, že zločinecké siete majú univerzálny biznis model. Rovnakými trasami a metódami pašujú tovar za stovky miliónov. 

Falšované značkové kabelky, elektronika či tabak sú čoraz zriedkavejšie biznisom pašerákov „špecialistov“, ukazujú výsledky záchytov európskych colníkov a vyšetrovateľov prokuratúry. Naopak, siete, ktoré donedávna vozili do Únie len jeden druh tovaru, dnes portfóliá rozširujú a tovary sa stávajú súčasťou komplexných schém.

„Podvody sú páchané skupinami organizovaného zločinu v prostredí, ktoré pôsobí ako podvodný ekosystém splývajúci s legitímnymi a známymi obchodníkmi,“ upozorňuje vo svojej správe Európska prokuratúra (EPPO).

To znamená, že kriminálne skupiny tovar nielen pašujú z bodu A do bodu B, ale budujú si celú vlastnú infraštruktúru od logistiky až po platobné služby. Príkladom sú karuselové podvody s DPH, pri ktorých fiktívne či reálne firmy predávajú tovar cez hranice v kruhu a neoprávnene si od štátu nárokujú vrátenie DPH, ktorú v skutočnosti nikto nezaplatil.

Organizovaný zločin sa takto podľa prokurátorov snaží zároveň prať špinavé peniaze pochádzajúce z inej závažnej či dokonca násilnej trestnej činnosti, dokonca i obchodovania s ľuďmi.

Kontajnery z Číny

Najväčším takýmto prípadom je vyšetrovanie s krycím názvom Calypso. Sieť cez falšované colné deklarácie doviezla do Únie textil, obuv a elektrické kolobežky za odhadovaných 800 miliónov eur. Podvodný mechanizmus fungoval minimálne osem rokov a vyšetrovanie sa rozrástlo do 14 krajín vrátane Slovenska.

Najvýraznejší zásah uskutočnili v júni 2025 v gréckom prístave Piraeus, kde vyšetrovatelia zaistili 2 435 lodných kontajnerov s tovarom za viac ako 250 miliónov eur. Ide o vôbec najväčší záchyt kontajnerov v histórii EÚ.

„Čínske kriminálne siete kontrolovali celý reťazec dovážaného tovaru od dovozu a distribúcie naprieč členskými štátmi až po predaj konečným zákazníkom, pričom sa vyhýbali clám, páchali rozsiahle podvody s DPH a zisky prali a posielali späť do krajiny pôvodu,“ uviedla EPPO.

Rovnaké zložité reťazce a praktiky pri obchádzaní DPH však zločinci nepoužívajú len pri bežnom spotrebnom tovare, ale čoraz viac ich prepájajú aj s tradičným pašovaním tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, ako je tabak či alkohol.

Potraviny, e-cigarety aj zbrane

Podobný posun vidno aj v pravidelných zásahoch agentúry pre hraničnú a pobrežnú stráž Frontex. V júni viedla spolu s bulharskou colnou správou a Europolom operáciu s krycím názvom Pirates 4, do ktorej sa zapojilo jedenásť členských štátov a Srbsko, Ukrajina aj Spojené kráľovstvo.

Zachytili v nej palivá, tabakové výrobky, stavebné materiály, potraviny, ukradnuté vozidlá, zbrane, exotické živočíchy aj kultúrne artefakty v hodnote cez 17,4 milióna eur.

Výrazný nárast zaznamenali hlavne pri elektronických cigaretách. Frontex pre euBrief spresnil, že pri tohtoročnom zásahu zachytili 15,8 milióna kusov cigariet, 300 kilogramov tabaku do vodných fajok a vyše 122-tisíc elektronických cigariet. Pri predošlom kole akcie Pirates 3 vlani zaistili colníci a policajti 17,5 milióna cigariet, no elektronických cigariet len 6 500.

Cigarety z vlastnej dielne

Štúdia poradenskej firmy KPMG, ktorú si objednala spoločnosť Philip Morris, taktiež konštatuje, že výroba a preprava nelegálneho tabaku sa čoraz viac delia na samostatné kroky, kde suroviny, výroba, balenie a doprava idú oddelene, cez viaceré krajiny a firmy.

„Zločinecké skupiny oddelene spracúvajú suroviny, tlačia obaly, montujú výrobky a skladujú tovar v rôznych krajinách. Táto modulárna štruktúra zaisťuje, že zásah na jednom mieste neohrozí celý dodávateľský reťazec,“ približuje analýza.

Podiel nelegálnych cigariet v rámci fajčiarskej spotreby v EÚ vlani navyše prvý raz od roku 2014 presiahol desať percent. Na Slovensku dosiahol 5,6 percenta, najviac za celé obdobie, ktoré KPMG sleduje od roku 2021. Rástol pritom hlavne podiel falzifikátov vyrobených priamo v Únii alebo jej okolí.

„Nelegálny trh prechádza zásadnou premenou: falzifikáty ‚Made in EU‘ čoraz viac vytláčajú tradičné toky pašovaného tovaru z východu na západ,“ dodáva KPMG.

Ako je to na Slovensku

Hoci Slovensko sa aktívne zapája do boja proti nelegálnej výrobe a pašovaniu na európskej úrovni aj v rámci medzinárodných operácií, pri komentovaní situácie na našom území je Finančná správa opatrnejšia.

Hovorca Daniel Kováč priblížil, že Finančná správa eviduje aj prípady, keď dochádza k neoprávnenej preprave viacerých druhov tovaru v rámci jednej zásielky.

„Každý prípad je však individuálny a jeho charakter závisí od viacerých faktorov, najmä od osoby páchateľa, motívu konania, účelu prepravy, spôsobu vykonania protiprávnej činnosti, ako aj od miery znalosti alebo neznalosti príslušných právnych predpisov,“ uviedol.

Záchyt viacerých druhov tovaru v jednej zásielke je podľa Kováča možné očakávať najmä pri cezhraničných kuriérskych a logistických spoločnostiach, ktoré prepravujú zásielky od veľkého počtu odosielateľov.

„V takýchto prípadoch môže jedna zásielka alebo prepravný prostriedok obsahovať rôzne druhy tovaru pochádzajúce od viacerých subjektov, pričom ich spoločná preprava nemusí nevyhnutne súvisieť s organizovanou činnosťou jedného páchateľa,“ uzavrel.