Both private and public institutions in the EU can receive European money from the Fund for defence research and development. However, there were only a few Slovak companies interested in it. The money is shared unevenly among the countries and also goes to large companies, the defence ministry says. Yet, the third round of the call has attracted the most applicants across Europe so far.

Súkromné aj verejné inštitúcie v EÚ môžu z fondu získať európske peniaze na výskum a vývoj v obrannom priemysle. Slovenských firiem, ktoré sa oň zaujímali, bolo ale len zopár. Peniaze sa delia medzi krajiny nerovnomerne a idú aj veľkým firmám, tvrdí rezort obrany. Tretie kolo výzvy pritom naprieč Európou prilákalo doteraz najviac záujemcov.

Európska komisia ukončila v novembri už tretiu výzvu na miliónové investície do výskumu a vývoja v obrannom priemysle Európskej únie z Európskeho obranného fondu (EDF). Obranný priemysel EÚ, malé a stredné podniky a výskumné subjekty z celého bloku v nej mohli opäť žiadať o milióny na výskum a vývoj v obrannom priemysle. Firmy a inštitúcie tentokrát prejavili aj rekordný záujem.

Pre slovenský obranný priemysel ale fond zatiaľ nie je úplne lákavý a na možnosť zapojenia sa priamo rezortu obrany pýtalo v tomto roku len tucet firiem. Ministerstvo hovorí o vlastných „výhradách“, keďže časť podpory získali aj veľké európske firmy, hoci fond má primárne podporovať menšie podniky. Rezort rovnako prízvukuje, že viaceré členské krajiny majú pri fonde problém s nevyváženým rozdelením peňazí naprieč blokom. Firmy a inštitúcie z niektorých krajín totiž získavajú viac peňazí. Eurokomisia však hovorí o transparentnej súťaži.

O financovanie z balíka 1,2 miliardy eur sa v treťom kole výzvy z EDF uchádzalo až 236 kolaboratívnych projektov obranného výskumu a vývoja. „Ide o najväčší počet návrhov prijatých od zriadenia fondu v roku 2021, pričom záujem predstavuje celkový nárast o 76 percent v porovnaní s minulým rokom,“ uviedla eurokomisia.

Koľko projektov sa z ktorých krajín do výzvy prihlásilo, zatiaľ nie je známe, no na zozname záujemcov o kolaboratívne projekty zo Slovenska, kam sa tradične pred výzvami subjekty hlásia, figurujú len dve firmy a dve výskumné inštitúcie.

V predošlých dvoch kolách uspeli zatiaľ len dve slovenské firmy a raz aj samotný rezort obrany.

Úspech dvoch firiem a ministerstva

Riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír v súčasnosti „pripravuje grantové zmluvy pre výzvy EDF z minulého roka (2022, teda druhého kola, pozn. red.), ktoré by mali byť podpísané do konca roka,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa eurokomisie Johanna Bernsel. Druhé kolo pomôže s financovaním až 41 projektov, pričom ich fond podporí sumou 832 miliónov eur.

Podľa slovenského ministerstva obrany sa do druhého kola zapojilo celkovo deväť slovenských spoločností v šiestich medzinárodných konzorciách. Tri spoločnosti, konkrétne Continium Technologies, Aliter Technologies a Zepelin, zaradila Európska komisia na rezervný list. „Znamená to, že v rámci celkového hodnotenia v danej výzve ich návrhy boli hodnotené veľmi pozitívne, avšak skončili na druhom mieste,“ uviedlo pre portál EURACTIV ministerstvo obrany.

Zo Slovenska v druhej výzve napokon uspel len samotný rezort. Ako súčasť siete kontaktných bodov by malo zlepšiť nástroje a zručnosti zodpovedných práve na to, aby podporili záujem medzi žiadateľmi o projekty Európskeho obranného fondu. Projekt pod dánskym vedením získa z fondu takmer 1,5 milióna eur, ktoré však bude musieť rozdeliť medzi 17 zúčastnených partnerov.

Žiadna iná slovenská firma či inštitúcia teda už medzi podporenými projektmi nefigurovala.

Tie, ktoré peniaze z fondu dostanú, sa zamerali na budovanie špičkových obranných kapacít, ako je nová generácia leteckých stíhačiek, tankov a lodí, ako aj námorné, pozemné, vzdušné boje, systémy včasného varovania či kyberbezpečnosti.

Slovenské firmy boli úspešnejšie v prvej výzve EDF ešte v roku 2021. Finančné prostriedky získali vtedy dve inovatívne riešenia.

Pod slovinským vedením sa na projekte, ktorý vyvíja modulárnu čipletovú architektúru, podieľa aj košická firma Continium Technologies, ktorá záujem prejavila aj o rok na to, no neúspešne. Prvá iniciatíva sa zameriava na riešenie jedného z dôležitých európskych technologických nedostatkov v kľúčovej oblasti polovodičových dátových konvertorov pre obranné aplikácie.

Druhý projekt, ktorý vedie nemecký koordinátor, v konzorciu zapája až 34 partnerov z vyše desiatich európskych krajín, sa rovnako venuje primárne čipovej technológii. Pomôcť má pri vývoji vyspelých multifunkčných a vysokoodolných elektronických systémov pre budúce obranné technológie. Zo Slovenska na iniciatíve pracuje Elektrotechnický ústav Slovenskej akadémie vied.

Kde je problém?

Na otázku, ako si rezort obrany vysvetľuje malý záujem slovenských firiem o európske peniaze v obrannom fonde, uviedlo tlačové oddelenie viacero výziev.

Pripomína, že Európsky obranný fond je v prvom rade založený na súťaži návrhov projektov: „Z hľadiska obrovskej konkurencie, počtu konzorcií a priemyselných subjektov z celej EÚ je získanie finančného grantu najmä pre malé a stredné podniky veľmi náročné,“ vysvetľuje ministerstvo.

Ďalším dôvodom je z pohľadu rezortu aj potreba dofinancovania. „V mnohých prípadoch je totiž účasť firmy v konzorciách podmienená aj budúcim kofinancovaním projektu. Obstaranie výsledných produktov konzorcií pritom nie je členskými štátmi nijako garantované,“ vysvetľuje ďalej ministerstvo. Podľa neho preto každý podnik „veľmi opatrne zvažuje svoje vstupné náklady v porovnaní s možnými výslednými  benefitmi“.

Problémy sú však aj štrukturálne. Ministerstvo tvrdí, že viacero členských štátov má k vývoju programu EDF „výhrady“, a to najmä „pokiaľ ide o podporu malých a stredných podnikov a vyváženosť poskytovania podpory v prospech priemyslu všetkých členských štátov EÚ“: „Aj my na rezorte obrany máme svoje výhrady v súvislosti doterajšími výsledkami poskytovania grantov pre priemysel, v rámci ktorých väčšiu časť podpory získali veľké podniky,“ uviedlo tlačové oddelenie.

Slovenské ministerstvo obrany preto očakáva, že Európska komisia vyhodnotí doterajšie výsledky programu EDF a pripomienky členských štátov zohľadní pri najbližšej revízii nariadenia o EDF.

Na otázku o zapojení rezortu pri informovaní slovenského obranného priemyslu o možnostiach EDF rezort potvrdil, že prostredníctvom národného kontaktného miesta je „v dennom kontakte so zástupcami obranného priemyslu“. Pravidelne organizuje pracovné rokovania, a to aj na požiadanie jednotlivých firiem, a vydáva aj podporné dokumenty.

Vyhodnotenie novej výzvy v lete 2024

Tohtoročná výzva Európskeho obranného fondu (EDF 2023) odštartovala v júni, pričom cielila na podporu pre obranné technológie a spôsobilosti, ktoré sú v EÚ prioritami. Spoločne sa na nich ešte v roku 2020 dohodli členské štáty a rozpracovali ich v Strategickom kompase, teda v bezpečnostnej stratégii Únie.

Konkrétne v tomto kole išlo o sedem oblastí vrátane vývoja senzorov, vysokovýkonných materiálov a komponentov či zlepšenie boja proti šíreniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových zbraní. Práve v týchto oblastiach pôsobia na Slovensku aj významné výskumné iniciatívy a roky sa buduje expertíza.

Komisia po prvýkrát otvorila aj nové typy výziev na podporu inovácií v oblasti obrany v rámci schémy inovácií (EU Defence Innovation Scheme (EUDIS)) v celkovej výške 224 miliónov eur. Tie ponúkajú konzorciám možnosť kaskádovať finančné prostriedky aj pre malé a stredné podniky či startupy a poskytnú im tak jednoduchší prístup k EDF.

Komisia za pomoci nezávislých externých odborníkov výzvu v najbližších mesiacoch vyhodnotí. Vyhodnotenie poslednej výzvy je naplánované na začiatok leta 2024.

„Vo výzvach EDF 2023 bola zo strany ministerstva obrany poskytnutá podpora 12 slovenským subjektom v 10 konzorciách. Na začiatku roka 2024 ministerstvo plánuje organizovať ďalšie pracovné rokovanie s cieľom prípravy na výzvy EDF 2024,“ dodal slovenský rezort obrany.

Článok bol publikovaný 13/12/2023 na EURACTIV.sk