Europe wants to reduce energy prices by investing in gas infrastructure. But experts say this only deepens dependence on fossil fuels and Brussels should do everything in its power to decouple electricity prices from gas prices.
Európa chce znižovať ceny energií novými investíciami do plynovej infraštruktúry. Podľa odborníkov to však len prehlbuje závislosť na fosílnych palivách a Brusel by mal urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby odviazal ceny elektriny od cien plynu.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen v stredu predstaví dlho očakávaný plán na záchranu európskeho priemyslu. Ten trpí pod tlakom konkurencie z Číny a USA a firmy tlačia na to, aby boli oslobodené od ekologických štandardov. Brusel však na boji s klimatickou krízou trvá.
Európska dohoda o čistom priemysle má tieto zdanlivo protichodné ciele skĺbiť. Keďže minulý týždeň v Bruseli kolovali uniknuté verzie dohody, portál Euractiv sa rozprával s odborníkmi na ekonomiku a politiku, aby zistil, či je táto dohoda naozaj novou kapitolou pre Európu, alebo len ďalším neúspešným pokusom o celoeurópsku priemyselnú stratégiu.
Lacnejšia energia, ale kedy?
„Nie som si istá, ako rýchlo môže dohoda znížiť ceny energie,“ povedala Elisabetta Cornago, vedúca výskumná pracovníčka think tanku CEPS.
V návrhu textu sa totiž píše, že ceny energií sa budú aj v nasledujúcich rokoch odvíjať od cien plynu. V tom vidí výskumný analytik Bruegel Conall Heussaff štrukturálny problém.
Európa sa takmer úplne spolieha na dovoz plynu, ktorý „bude vždy drahý“, uviedol. Stlačený LNG plyn, ku ktorému sa Európa obrátila po ruskej invázií na Ukrajinu, totiž prichádza s dodatočnými nákladmi na skvapalňovanie a prepravu. Aj preto majú americké firmy nižšie účty – Spojené štáty americké totiž svoj bridlicový plyn priamo ťažia aj využívajú na domácej pôde.
Uniknutý návrh textu sa vo veľkej miere zameriava na plyn a uvádza, že bude aj v nasledujúcich rokoch určovať ceny elektrickej energie. V návrhu sa načrtáva plán na zabezpečenie stabilnejších dodávok zo zahraničia – aj prostredníctvom európskych investícií do zahraničnej plynovej infraštruktúry.
Dnešné kapacity terminálov pritom EÚ bohato stačia. Kupovanie LNG plynu od USA by však mohlo presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby na Európu neuvalil vysoké clá.
Európa by mala urobiť „všetko, čo je v jej silách“, aby prerušila prepojenie medzi plynom a cenami elektrickej energie, povedal bývalý bulharský minister energetiky Julian Popov. Tvrdil, že „podpora fosílnych palív je ako liečiť opicu vodkou,“ hovorí s tým, že podľa neho to len prehlbuje európsku závislosť na fosílnych palivách.
Cornago síce pripúšťa, že je „rozumné“ očakávať, že plyn bude v strednodobom horizonte určovať ceny elektrickej energie, ale tvrdí, že „namiesto investícií do ďalších kapacít by EÚ mala oveľa rýchlejšie investovať do znižovania závislosti od plynu“.
Obnoviteľné zdroje pomôžu, ale až o pár rokov
Všetci odborníci sa zhodujú na tom, že investície do obnoviteľných zdrojov energie a integrovanie európskych zdrojov energie nakoniec ceny v Európskej únii znížia. Nestane sa to však podľa nich v dohľadnej dobe. Heussaf to vidí najskôr na tok 2030.
Komisia v návrhu textu tiež vyzvala na zníženie vnútroštátneho zdaňovania energie a úpravu poplatkov za elektrickú sieť. Cornago poznamenáva, že „rýchle riešenie“ v podobe zníženia daní z energie sa už uskutočnilo po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, „ale to zanecháva diery vo verejných rozpočtoch, takže nie je dlhodobo udržateľné“.
Osem európskych krajín dnes energie zaťažuje pomerne vysokými daňami. Ide skôr o krajiny západnej Európy ako Nemecko, Holandsko a Francúzsko. Daň na Slovensku je len jedno euro, čo je najnižšia možná v rámci pravidiel EÚ. Francúzska daň je však až na 32 eurách za megawatthodinu.
Zníženie týchto daní síce zníži účty, ale zároveň uberie z peňazí v štátnych rozpočtoch. Pre krajiny ako Slovensko, ktoré už dnes majú najnižšie možné zdanenie, to navyše ani nie je možnosť.
Pokiaľ ide o sieťové tarify, Heussaff konštatuje, že z hľadiska krátkodobých možností „je to vlastne všetko prerozdelenie“. Štáty môžu rozhodnúť o tom, či budú náklady platiť domácnosti alebo priemysel, ale celkovú cenu to nezníži.
Opatrenie, ktoré môže ceny zmierniť reálne, je podľa Heussaffa lepšie financovanie dlhodobých dohôd o nákupe energií. To chce eurokomisia dosiahnuť pomocou zapojenia Európskej investičnej banky.
Presun eurofondov môže pomôcť ihneď
Vzhľadom na to, že úľava od vysokých cien energií sa v dohľadnej dobe neočakáva a v novom oznámení bude len málo nových európskych peňazí, niektorí oslovení odborníci pochybujú, či stredajší návrh dokáže naozaj pomôcť stagnujúcemu priemyslu.
„Na väčší alebo aspoň komplexnejší balík peňazí si budeme musieť počkať,“ povedal Cornago s odkazom na ďalší dlhodobý rozpočet EÚ, ktorý začne platiť od roku 2028.
Štáty začínajú diskutovať o tom, či by v novom rozpočte nemali byť eurofondy presunuté z podpory regiónov na podporu priemyslu. Dotácie pre priemyselné inovácie a dekarbonizáciu by boli hmatateľnou pomocou, ktorá by mohla priniesť okamžité výsledky.
Aj preto eurokomisia vyzýva členské štáty, aby nečakali na nový rozpočet, ale začali presúvať aj dnešné eurofondy na podporu priemyslu. Slovenská vláda však túto možnosť zatiaľ nevyužila a odmieta tiež veľkú zmenu filozofie v novom rozpočte. Nakoniec však o budúcich peniazoch rozhodne väčšina členských štátov a europarlament, Slovensko teda môže byť prehlasované.
Emisné povolenky a noví partneri
Iní oslovení odborníci však boli optimistickejší.
„Nemyslím si, že sme odsúdení na zánik,“ myslí si. „Peniaze tu sú, ale nevidíme ich.“
Ako potenciálny zdroj peňazí uviedol príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami ETS. Poukázal aj na externé možnosti, ako je India, ktorá „sa stáva ekonomickou veľmocou s veľkou koncentráciou kapitálu, ktorý sem môžeme prilákať“.
Ciaran Humphreys, výskumný pracovník think-tanku I4CE, vidí potenciál práve vo volaniach po prerozdelení eurofondov do priemyslu a verí, že túto možnosť štáty využijú. „Určite to bude mať vplyv,“ hovorí s tým, že nie je isté, či to bude stačiť na veľkú transformáciu.
Skutočná európska priemyselná stratégia?
Odborníci sa rozchádzali v tom, či by Európe prospelo, ak by svoju priemyselnú politiku riadila spoločne.
Humphreysa znepokojil nedostatok „stratégie v tejto priemyselnej stratégii“, ktorú označil za „skutočný chýbajúci prvok“.
Priemyselná politika zostáva do veľkej miery v rukách národných vlád, ktoré doteraz skôr brzdili úsilie Bruselu zaviesť zmysluplný celoeurópsky priemyselný plán.
Nedávny dokument Komisie navrhol určitú centralizáciu priemyselných kompetencií na európskej úrovni, ale Humphreys poznamenáva, že v uniknutej dohode o čistom priemysle sa to „ani raz nespomína“. To bolo podľa neho „naozaj prekvapujúce“ a „nepoučilo sa to z chýb minulosti“.
Humphreys tvrdí, že v návrhu dohody o čistom priemysle sa nestanovuje riadenie potrebné na spojenie verejných a súkromných rozhodovacích orgánov, aby sa „vytvorila súdržná priemyselná politika, ktorá by (…) nasmerovala investície do najstrategickejších odvetví“.
Iní zastávajú liberálnu perspektívu. Popov uviedol, že rozsiahle zásahy EÚ do riadenia hospodárstva by neboli správne.
„Myslím si, že optimalizácia procesov môže znieť neuveriteľne nudne, ale je absolútne nevyhnutná,“ povedal. Európa má „pomerne veľa regulácií“, dodal s tým, že „by sme sa mali trochu viac spoliehať na hospodársku súťaž“.
