Women in the European Commission dominate in “soft” portfolios and lower-level positions. Finance and defence, where decisions about billions are made, remain strongholds of men.
Keď Ursula von der Leyen v roku 2019 nastupovala do čela Európskej komisie, sľúbila, že „nepristúpi na nič menej“ než plnú rodovú vyváženosť na všetkých úrovniach riadenia.
Analýza výskumníkov Davida Coena, Alexandra Katsaitisa a Matiu Vannoniho, založená na personálnych dátach Komisie, však ukazuje, že realita za týmto cieľom zaostáva.
Hoci podiel žien v manažmente stúpol zo 40 percent v roku 2019 na dnešných 49 percent, preniesť tento posun na najvyššie stupne bruselskej hierarchie sa nepodarilo.
Kľúčové rozhodnutia aj najvyššie platy sú v Európskej komisii stále doménou mužov.
Nižšie pozície a nižšie platy
Fenomén, ktorý sa označuje ako „sklenený strop“, predstavuje neviditeľnú, no reálnu bariéru, ktorá bráni ženám v prístupe k najvyššej moci v Európskej komisii, ale aj na Slovensku.
Navonok sa pritom môže zdať, že administratíva eurokomisie je príkladom rodovej vyváženosti. Ženy v súčasnosti tvoria 48 percent všetkých administratívnych pozícií (kategória AD) a v rámci stredného manažmentu dokonca s podielom 52 percent mierne prevažujú nad mužmi.
Skutočný problém s rodovou nerovnosťou totiž nastáva v seniorských stupňoch, konkrétne v kategóriách AD11 až AD16, kde muži stále ovládajú takmer 60 percent všetkých miest. Najviac je to viditeľné na vrchole administratívnej pyramídy medzi riaditeľmi a generálnymi riaditeľmi.
Tento nepomer nie je len otázkou prestíže a vplyvu na európsku legislatívu, ale má aj veľmi konkrétny finančný rozmer.
Nižšie platené asistentské pozície sú silne feminizované a ženy v nich tvoria viac ako dve tretiny personálu. Najvyššie základné platy dosahujúce 19-tisíc eur mesačne, ku ktorým sa pripočítavajú rôzne príplatky, končia prevažne na účtoch ich mužských kolegov.
Prístup ku kľúčovým sektorom
Platová nerovnováha je navyše úzko prepojená s rozdelením moci medzi jednotlivými rezortami. V Bruseli totiž platí, že nie každé generálne riaditeľstvo (DG) má rovnakú váhu.
Zatiaľ čo inštitúcia navonok pôsobí vyrovnane, vnútorne zostáva rodovo segregovaná. Ženy majú prevahu v rezortoch, ktoré sa často vnímajú ako servisné alebo zamerané na „mäkké“ témy, ako sú preklady, spravodlivosť či zdravotníctvo.
Skutočná hospodárska a bezpečnostná moc sa koncentruje v takzvaných „tvrdých“ rezortoch, ktoré zostávajú prevažne mužskou doménou. Ide o kľúčové oblasti, ktoré určujú ekonomický aj bezpečnostný smer EÚ.
Patrí sem napríklad Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (DG ECFIN), ktoré formuje ekonomickú politiku Únie, riaditeľstvo pre obranu a vesmír (DG DEFIS), ktorého význam v aktuálnom geopolitickom kontexte rastie, či DG DIGIT, ktoré nastavuje pravidlá pre technologickú budúcnosť.
Nedostatok žien na seniorských pozíciách je však citeľný aj v ďalších strategických oblastiach – od energetiky až po výskum a inovácie v rámci Spoločného výskumného centra (JRC).
Dôsledkom je, že ženy často chýbajú práve na tých stretnutiach, kde sa schvaľujú najväčšie rozpočty a prijímajú strategické rozhodnutia ovplyvňujúce 450 miliónov občanov.
Päťdesiatročná cesta k rovnosti
Napriek legislatívnym míľnikom v oblasti transparentnosti miezd či vyváženosti správnych rád je tempo zmien v Únii pomalé.
Hoci sa podarilo dosiahnuť určité úspechy, odhady Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) varujú, že pri súčasnom tempe zmien bude Únii trvať ďalších 50 rokov, kým dosiahne úplnú rovnosť.
Tento časový horizont je pre Komisiu alarmujúci, pretože nerovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj ekonomickej straty. Zdroje uvádzajú, že zlepšenie rodovej rovnosti by mohlo do roku 2050 zvýšiť HDP na obyvateľa v EÚ o 9,6 percenta a vytvoriť milióny pracovných miest. Pomalý pokrok je preto vnímaný ako mrhanie talentami, čo brzdí konkurencieschopnosť celej Európy.
Komisia sa preto v marci 2026 pokúsila o nový impulz prijatím Stratégie rodovej rovnosti na roky 2026 až 2030.
Aby Komisia prelomila mužskú dominanciu v technických rezortoch, zameriava sa v nej na vzdelávací reťazec. Hlavným nástrojom je iniciatíva „Girls Go STEM“, ktorá je súčasťou širšieho cieľa prilákať do roku 2028 milión dievčat k štúdiu vedy, technológií, inžinierstva a matematiky.
Logika tohto prístupu je jasná: ak chce Brusel v budúcnosti obsadiť vedúce pozície v digitálnych a obranných rezortoch ženami, musí začať odstraňovaním stereotypov v školstve. Súčasne s tým však stratégia uznáva, že je potrebný aj opačný smer – iniciatíva „Boys in HEAL“ sa snaží prilákať mužov do oblastí zdravotníctva a vzdelávania.
Slovenský pohľad z chvosta tabuľky
Slovensko vykazuje podľa európskeho Indexu rodovej rovnosti pre rok 2025 podobné štrukturálne slabiny. So skóre 57,2 bodu nachádza až na 20. mieste v Únii, kde je priemer priemer 63,4 percent. Najhoršie výsledky dosahuje práve v oblasti vyšších rozhodovacích pozícií, kde sa krajina dlhodobo drží na chvoste EÚ.
Krajina sa nachádza v špecifickej a nelichotivej pozícii, ktorú experti označujú ako „vzostupnú divergenciu“.
To znamená, že hoci sa situácia v krajine mierne zlepšuje, za posledných päť rokov približne o dva body, rozdiel oproti priemeru EÚ sa zároveň zväčšuje, pretože ostatné štáty napredujú rýchlejšie.
Najvýraznejšie sa tento problém prejavuje v takzvanej doméne moci, kde sa Slovensko dlhodobo drží na chvoste Únie. Zatiaľ čo v EÚ pomohli kvóty zvýšiť zastúpenie žien vo vedení firiem aj inštitúcií, na Slovensku zostáva ich podiel v politickom aj manažérskom rozhodovaní nízky.
Ženy sú v slovenskom parlamente zastúpené len 14 percentami, čo je spolu s Cyprom najnižší podiel v celej EÚ. Pre porovnanie, európsky priemer je 33 percent a lídrom je Fínsko so 47 percentami.
Podobne negatívny trend vidíme aj vo vláde. Slovensko nepatrí medzi 14 krajín Únie, ktoré dosahujú aspoň európsky priemer 35 percent žien v ministerských kreslách. V kontraste s fínskymi 62 percentami je slovenský vplyv žien na exekutívu minimálny.
V dozorných radách najväčších kótovaných spoločností drží Slovensko nelichotivý primát. Spolu s Maďarskom a Cyprom má najnižší podiel žien v radách v celej EÚ – len 11 percent.
Tento údaj je hlboko pod európskym priemerom na úrovni 34 percent a v ostrom kontraste s Francúzskom, ktoré vďaka legislatíve dosahuje takmer paritu so 47-percentami.
Rodová nerovnosť má aj konkrétny ekonomický dopad. Slovenky v dôsledku nižších miezd pracujú dlhšie, aby zarobili toľko čo muži, čo sa následne premieta aj do nižších dôchodkov a vyššieho rizika chudoby.
Rozdiel medzi Bruselom a Bratislavou je viditeľný aj v smerovaní politík. Kým EÚ sa zameriava na nové formy násilia voči ženám ako sú explicitné deepfake videá alebo kybernetické násilia, Slovensko prijalo ústavné zmeny zdôrazňujúce tradičný model rodiny, čo ho vzďaľuje od bruselského mainstreamu.
Zaostávanie v oblasti moci kontrastuje s relatívne dobrými výsledkami vo vzdelávaní. Podobne ako inde v Európe, aj na Slovensku dokončuje vysoké školy viac žien než mužov. Rozdiel na úrovni EÚ dosahuje približne 11 percentuálnych bodov.
Tento náskok sa však nepremieta do kariérneho postupu. Ženy častejšie končia v horšie platených, „feminizovaných“ sektoroch, zatiaľ čo technické odbory a kľúčové ekonomické pozície zostávajú doménou mužov.
Slovensko sa tak so skóre 57,2 bodu (priemer EÚ je 63,4) radí ku krajinám ako Rumunsko, Chorvátsko či Poľsko a výrazne zaostáva za lídrami ako Švédsko (73,7) či Dánsko (71,8).
Článok bol publikovaný 15.4.2026 na euBrief.sk
