Opposition to wind turbines is not merely spontaneous. It is being driven by hybrid campaigns that NATO itself warns about in its analyses, writes Irena Jenčová.

Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi euBrief.

V Dekarbobrief Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

Ak chcete vidieť, ako vyzerá moderná hybridná vojna v praxi, nemusíte hľadať zložité kybernetické útoky na vládne servery. Stačí si otvoriť slovenský Facebook a pozrieť sa na debatu o veterných turbínach.

To, čo je na prvý pohľad spontánny hnev lokálnych komunít, ktorým prirodzene vadí hluk či vizuálny smog z vrtule za dedinou, vykazuje podľa zistení investigatívnych novinárov a bezpečnostných analytikov znaky koordinovanej kampane.

Jej cieľ je jednoduchý: zneužiť úplne legitímny strach ľudí a nafúknuť ho do takej miery, aby sa u nás nepostavilo vôbec nič a my sme radšej zostali závislí od dovozu fosílnych palív. Z debaty o energetike sa tak v roku 2026 stáva otázka toho, či dokážeme robiť racionálne rozhodnutia pre vlastnú bezpečnosť.

Záruka odolnosti

NATO sa na energetiku pozerá pragmaticky – ak nechceme byť zraniteľní, nesmieme byť závislí len od jedného dodávateľa. Kombináciu rôznych zdrojov dnes NATO považuje za bezpečnostnú nutnosť.

Podľa štúdie NATO Energy Security Centre of Excellence z januára 2026 prináša využívanie obnoviteľných zdrojov na vojenských základniach približne 35 percent vyššiu energetickú sebestačnosť. Pre armádu je totiž obrovský rozdiel, či musí v čase konfliktu riskantne dovážať naftu do generátorov cez polku sveta, alebo si časť elektriny vyrobí sama na mieste.

„Diverzifikáciou zdrojov energie, vrátane alternatívnych a obnoviteľných palív, zvyšujeme operačnú pripravenosť, odolnosť a znižujeme závislosti,“ hovorí Aliancia.

Pre NATO predstavujú domáce obnoviteľné zdroje záložný plán. Pri geopolitických krízach na Blízkom východe a útokoch na dopravné trasy pre fosílne palivá je vlastná výroba elektriny dôležitou poistkou.

Obnoviteľné zdroje ako terč

Práve schopnosť vlastných zdrojov znižovať zraniteľnosť štátu vysvetľuje, prečo sú dnes takým častým cieľom dezinformačných kampaní.

Ďalšia dôležitá správa NATO z roku 2024 s názvom Posúdenie vplyvov zmeny klímy na bezpečnosť (Climate Change and Security Impact Assessment) upozorňuje, že aktéri napojení na Kremeľ systematicky šíria naratívy spochybňujúce klimatické zmeny. Zároveň sa snažia oslabovať dekarbonizačné politiky či investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Podľa tejto analýzy bolo Rusko v rokoch 2022 až 2024 hlavným zdrojom nepriateľskej online komunikácie namierenej proti zelenej energetickej transformácii na sociálnych sieťach aj v digitálnych médiách.

Aliancia zároveň zdôrazňuje, že diverzifikácia energetických zdrojov vrátane obnoviteľných palív posilňuje energetickú bezpečnosť, zvyšuje odolnosť krajín a znižuje strategickú závislosť od externých dodávateľov energií.

Motivácia Moskvy nie je žiadnou záhadou – je čisto ekonomická. Fosílne palivá tvoria viac než tretinu ruského štátneho rozpočtu. Každý megawatt, ktorý si v Európe dokážeme vyrobiť sami (či už z vetra, jadra alebo biomasy), znamená menej peňazí do ruskej pokladnice a slabšiu páku na naše vydieranie.

Aj preto sa časť hybridného tlaku presunula práve na intenzívnu diskreditáciu zelených technológií.

Na Slovensku tento tlak padá na úrodnú pôdu a akýkoľvek pokus o rozvoj zelenej energie tu naráža na silný odpor. Vybudovanie nových obnoviteľných zdrojov pritom neznamená odstavovanie jadrových blokov či okamžitý koniec fosílnych palív.

Naopak, ide o racionálne doplnenie domáceho energetického mixu, pretože v prípade krízy je pre fungovanie ekonomiky rozhodujúca každá dostupná alternatíva.

Spor o veterné zóny

Na Slovensku sa hlavným bojiskom stali takzvané akceleračné zóny pre veternú energiu. Ide o európsky mechanizmus, ktorý má vybrať územia, kde je veterná energia zmysluplná a zároveň tam minimálne zasahuje do ochrany prírody či života ľudí.

Okolo tejto témy sa však okamžite spustila vlna negatívnych kampaní. Hovorí sa o „strate kompetencií obcí“, „zdravotných katastrofách“ či „kolapse cien nehnuteľností“.

Je jasné, že nikto nechce mať za oknom stometrovú hlučnú vrtuľu. Obavy obyvateľov z hluku, tieňa či znehodnotenia pozemkov sú úplne prirodzené a štát ich musí brať vážne. Problémom však je, keď sa tieto reálne obavy zneužívajú na úplné zablokovanie akejkoľvek diskusie.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) opakovane upozorňuje, že akceleračné zóny nie sú povolením na nekontrolovanú výstavbu.

Ako vysvetľuje Ján Lacko zo SAPI, tento nástroj slúži na to, aby štát dopredu vybral bezproblémové lokality a určil pre ne prísne pravidlá vrátane limitov na hluk či vzdialenosť od obydlí.

Podľa asociácie však nie sú súčasné negatívne postoje v slovenských regiónoch dielom iba spontánneho lokálneho odporu. Ide o cielené pokračovanie dlhodobej kampane, ktorej hlavným cieľom je urobiť z veternej energetiky hrozbu v očiach verejnosti.

Ako vyzerá hybridný odpor v praxi?

Podstata moderných hybridných operácií nespočíva vo vymýšľaní úplných nezmyslov. Stačí vziať reálne negatíva, napríklad to, že turbína skutočne generuje hluk a mení ráz krajiny, a nafúknuť ich tak, aby sa z lokálnej témy stala ďalšia vojna s Bruselom.

Za týmito kampaňami, ktoré sa zo Slovenska prelievajú aj do Česka, stojí prepojená sieť kvázi-aktivistov, začínajúcich politikov a dezinformačných webov. Hlavnými tvárami tohto odporu sú aktivisti Daniel Máčovský (známy ako „himalájsky jogín“) a Katarína Ondrušová. Títo ľudia organizujú stretnutia v regiónoch a pri šírení teórií o škodlivosti infrazvuku či hroziacich chorobách sa opierajú o pochybné, nevedecké zdroje.

Podľa analýzy Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) slovenskí aktivisti svoje tvrdenia aktívne exportujú aj do Českej republiky, kde sa stali dôležitými hráčmi v boji proti veterným turbínam. To, ako títo aktivisti obchádzajú české dediny a ovplyvňujú tamojšie referendá, ukázala aj reportáž Českej televízie (Reportéri ČT). Aktivity oboch siahajú dokonca až do Európskeho parlamentu, kde sa podieľali na akciách krajne pravicových politikov s väzbami na Rusko.

Tento odpor by však nemal taký dosah, keby mu systematický priestor a publicitu nevytvárali alternatívne médiá ako portál zapravdu.sk, InfoVojna či Hlavné správy. Tieto platformy fungujú ako amplióny, ktoré šíria naratívy o „zelenej tyranii“.

Obnoviteľné zdroje energie majú svoje limity — ich výroba závisí od počasia a rozvoj si vyžaduje investície do modernejšej a stabilnejšej elektrickej siete. Napriek tomu dnes patria k dôležitej súčasti energetickej bezpečnosti a znižovania závislosti od dovozu palív zo zahraničia.

Aj štúdie NATO upozorňujú, že schopnosť krajiny vyrábať si časť energie z vlastných zdrojov priamo ovplyvňuje jej odolnosť v čase kríz. Debata o obnoviteľných zdrojoch preto už nie je len environmentálnou alebo ekonomickou témou. Ovplyvňuje aj to, nakoľko bude Slovensko do budúcna energeticky samostatné a menej zraniteľné voči vonkajším tlakom.

Článok bol zverejenený11.5.2026 https://eubrief.sme.sk/nazory/c/nato-vidi-zelenu-energiu-ako-strategicku-vyhodu-na-slovensko-proti-nej-rastie-odpor