Bruegel analysts assessed five sources of funding for the EU’s new budget. They agree with the proposals except for one, which they recommend scrapping altogether. Slovakia, on the other hand, has reservations about most of them.

 

Analytici Bruegelu hodnotili päť zdrojov pre nový rozpočet EÚ. S návrhmi súhlasia až na jeden, ktorý radia úplne zrušiť. Slovensko má naopak výhrady k väčšine.  

Európska komisia predstavila vlani v júli päť návrhov nových vlastných zdrojov, ktoré majú spolufinancovať dvojbiliónový rozpočet EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034. Z nich dva – príjmy zo systému obchodovania s emisiami a uhlíkové clo – boli navrhnuté už v minulosti a tri sú nové. Ide o generovanie príjmov z elektronického odpadu, spotreby tabaku a obratu spoločností.

Na prvý pohľad to znie tak, že nové zdroje znamenajú dodatočné príjmy, a teda aj viac peňazí. Analytici think-tanku Bruegel však tieto návrhy zhodnotili a konštatujú, že žiadny z navrhovaných zdrojov „nové peniaze“ neprinesie.

„Tieto nástroje by v porovnaní so súčasným systémom (založenom na príspevkoch členských štátov, ktoré sa vypočítavajú z hospodárskej sily každej krajiny (tzv. HND), pozn. red.) skôr prerozdelili finančnú záťaž medzi jednotlivé krajiny. Ich hlavným zmyslom by preto malo byť financovanie spoločných európskych projektov a hodnôt, ktoré slúžia nám všetkým,“ zdôrazňuje Bruegel.

Zdroj | Odhad príjmu | Argumenty pre | Riziká

ETS
30 % príjmov z aukcií
9,6 mld. €/r.
Klimatická politika; harmonizovaný systém zberu; ETS ako cezhraničný nástroj EÚ
Volatilita ceny CO₂ (50–100 €/t); vylúčenie ETS2; SR: odklon príjmov z Envirofondu

CBAM
75 % príjmov z uhlíkového cla
1,4 mld. €/r.
Konkurencieschopnosť; obchodná politika EÚ; jednoduché zavedenie
Nízky výnos; príjmy klesnú pri rozšírení uhlíkového trhu

E-odpad
2 €/kg nevyzbieraného EEE
15 mld. €/r.
Motivuje zber; ochrana kritických surovín
Metodická chyba penalizuje rýchlorastúce trhy (aj SR); nekvalitné vstupné dáta

TEDOR
15 % spotrebná daň z tabaku
4,9–11,2 mld. €/r.
Znižuje cezhraničný nákup tabaku; administratívne jednoduchý; zdravotný benefit
Nepriame zdravotné ciele; príjmy v rukách členských štátov; SR: negatívny postoj

CORE
Paušál podľa obratu firiem
n/a
Jednoduchý výber; odolnosť voči presunu ziskov; stabilný príjem
Daňová kaskáda v dodávateľských reťazcoch; ignoruje ziskovosť; SR aj Bruegel: zrušiť

Zdroj: Bruegel Analysis 09/2026, Rámcová pozícia SR k VFR 2028–2034

Emisie a uhlík: odôvodnené, ale nekompletné

Najsilnejšie hodnotenie si z pätice odnáša zdroj z predaja emisných povoleniek, teda aukcií kvót (ETS). Bruegel oceňuje prepojenie s klimatickou politikou – ETS rieši cezhraničný problém a je tak logickým zdrojom pre európsky rozpočet.

Navrhovaná 30-percentná sadzba však analytikom nestačí. Autori odporúčajú previesť do rozpočtu EÚ všetky príjmy z ETS aj ETS2 vrátane kvót pre budovy a cestnú dopravu. Vylúčenie ETS2 hodnotia ako politický ústupok bez ekonomického opodstatnenia.

Pozícia Slovenska je v tomto bode skôr zdržanlivá. Vláda síce akceptuje 30-percentný príspevok z predaja emisných povoleniek, no zároveň zdôrazňuje, že tieto peniaze budú chýbať v Environmentálnom fonde.

Analytici z Bruegelu tento argument priamo neodmietajú, ale upozorňujú, že štátne peniaze sú vzájomne zastupiteľné. Podľa nich to, že sa určité príjmy vopred vyčlenia na konkrétny účel, ešte neznamená, že sa nakoniec využijú efektívnejšie.

Druhý bod, mechanizmus uhlíkového cla na hraniciach (CBAM), hodnotia obaja aktéri pomerne pozitívne. Bruegel vyzýva, aby sa do rozpočtu Únie prevádzali celé príjmy a nie iba ich tri štvrtiny. Slovensko sa v tomto prípade sústredí hlavne na výšku svojho odvodu a upozorňuje, že v zavádzaní systému do praxe je stále veľa nejasností.

Celkový príjem z tohto opatrenia je však pomerne nízky a dosahuje maximálne 1,4 miliardy eur ročne.

TEDOR: zdaňovať tabak je najnáročnejšie

Spotrebná daň z tabaku ako zdroj EÚ (TEDOR) je zrejme najspornejším z piatich navrhovaných opatrení. Analytici z Bruegelu síce uznávajú, že jej zavedenie by bolo administratívne jednoduché a mohlo by prospieť zdraviu obyvateľov, no zároveň varujú pred jedným háčikom. Keďže sa má tento odvod vypočítavať len z minimálnych povinných sadzieb a nie z cien, ktoré štáty reálne uplatňujú, mechanizmus nemusí automaticky viesť k drahším cigaretám.

Otázny je aj očakávaný zdravotný prínos. Ten totiž závisí od toho, či budú vlády ochotné zdražiť tabak natoľko, aby si vykompenzovali peniaze, ktoré musia odovzdať do Bruselu. Navyše, čím úspešnejší bude boj proti fajčeniu, tým menej peňazí tento zdroj do rozpočtu prinesie.

Daňové zaťaženie balíčka cigariet (zdroj: Bruegel)

Slovensko patrí v tejto otázke ku kritikom a vo svojej oficiálnej pozícii k tabakovému odvodu vyjadruje jasný „negatívny postoj voči zdroju zo spotrebnej dane z tabaku“. Počas domáceho pripomienkového konania bol hlas podnikateľských zväzov, ako sú Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Republiková únia zamestnávateľov či Klub 500, ešte ostrejší. Firmy od štátu žiadali, aby ku všetkým novým zdrojom zaujal rovnako nekompromisný tón a vyjadril „zásadný nesúhlas a negatívny postoj“.

Hoci sa vláda s podnikateľmi na úplnom odmietnutí všetkých návrhov nedohodla a tento „rozpor sa v rámci rozporového konania nepodarilo vyriešiť“, Slovensko si svoj odmietavý postoj k tabakovej dani zachovalo. Do finálneho dokumentu štát nakoniec doplnil prísľub, že „Slovenská republika bude v rámci rokovaní brať do úvahy negatívne stanovisko podnikateľských združení a ich vážne znepokojenie“.

E-odpad: dobrý zámer, chybná metodika

Zdroj z nevyzbieraného elektroodpadu (EEE) sa javí ambiciózne: Komisia odhaduje príjmy na približne 15 miliárd eur ročne. Analytici z Bruegelu však v tomto pláne našli problém. Navrhnutý vzorec totiž nespravodlivo trestá krajiny, v ktorých sa dnes predáva oveľa viac spotrebičov než v minulosti.

K nespravodlivosti dochádza preto, že Komisia porovnáva dnešný zber s predajmi spred troch rokov, čo poškodzuje rastúce ekonomiky aj vtedy, ak poctivo zrecyklujú všetko, čo ľudia skutočne vyhodia. Odborníci preto žiadajú zmenu pravidiel „...tak, aby zohľadňovala trendový rast v oblasti elektrospotrebičov (EEE) uvedených na trh“. Inak povedané, aby systém bral do úvahy prirodzený nárast trhu a netrestal krajiny za to, že ich životná úroveň stúpa a ľudia si kupujú novú techniku.

Na Slovensku podnikateľské združenia žiadali, aby vláda tento nový poplatok odmietla ako celok. APZD argumentuje hlavne tým, že Slovensko patrí v európskom porovnaní k lídrom v zbere elektroodpadu a nový systém by spôsobil nespravodlivú záťaž.

Vláda ich zásadnú pripomienku neakceptovala, no v oficiálnom stanovisku Slovenska napokon ponechala požiadavku, aby sa zmenil a spravodlivejšie nastavil spôsob výpočtu.

Ročná miera rastu elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh, 2015 – 2023 (zdroj: Bruegel)

CORE: vzácna zhoda

Korporátny príspevok zo stáleho obratu (CORE) je jediným zdrojom, ktorý Bruegel odporúča úplne stiahnuť. Tento príspevok by sa týkal firiem s ročným obratom nad 750 miliónov eur, pričom pri sadzbe pol percenta zo zisku z podnikania by mal do rozpočtu Únie priniesť približne 16 miliárd eur ročne.

Think-tank má zásadné výhrady najmä k tomu, že zdaňovanie hrubého obratu bez možnosti odpočítať si náklady vytvára v dodávateľských reťazcoch takzvaný kaskádový efekt, keď sa daň nabaľuje na každom stupni výroby. Takýto systém navyše neberie do úvahy fakt, že rôzne odvetvia majú rôznu ziskovosť.

Paradoxom je podľa analytikov aj to, že pri súčasne nastavených pásmach by reálna daňová záťaž s rastúcim obratom klesala. Ako lepšiu alternatívu preto navrhujú príspevok, ktorý by sa neodvíjal od tržieb, ale od skutočných ziskov firiem podľa národných účtov.

Slovenská pozícia sa v tomto bode výnimočne zhoduje s názorom analytikov z Bruegelu. Po pripomienkovom konaní obsahuje oficiálne stanovisko Slovenska jasné uistenie, že štát bude pri rokovaniach brať do úvahy vážne znepokojenie podnikateľských združení. To vyplýva najmä z obáv z nesystémovosti celého návrhu, možnej diskriminácie vybraných firiem a neúmerného zvyšovania administratívnej či regulačnej záťaže.

Viaceré subjekty, ako APZD, Klub 500 či Republiková únia zamestnávateľov, podali k návrhu zásadné pripomienky. Hoci sa spor pre pretrvávajúci nesúhlas nepodarilo formálne uzavrieť, výsledný kompromisný text vládnej pozície už jasne signalizuje odmietavý postoj Slovenska.

Nové zdroje peniaze neušetria

Analytici z Bruegelu v závere upozorňujú na dôležitý fakt. Nové poplatky a dane neprinesú do európskeho rozpočtu žiadne peniaze navyše, ktoré by zázračne odľahčili štátne pokladnice.

V konečnom dôsledku zaťažia národné rozpočty rovnako ako doteraz, len sa zmení kľúč, podľa ktorého si členské štáty rozdelia spoločnú faktúru. Ich skutočným zmyslom by preto nemalo byť šetrenie, ale podpora a financovanie spoločných európskych hodnôt a projektov.

Slovensko si túto realitu uvedomuje. V oficiálnej pozícii pripomína, že ak sa nepodarí zaviesť nové zdroje, štáty budú musieť buď zvýšiť svoje priame príspevky do Únie, alebo bude nutné okresať celkový európsky rozpočet. Keďže Slovensko z európskych peňazí čerpá oveľa viac, než do nich vkladá, akýkoľvek výsledok bude mať priamy vplyv na verejné financie.

Článok bol zverejnený 8.5.2026 na euBrief.sk: euBrief článok