A compromise proposal recommended lower rates for cigarettes and heated tobacco than those proposed by the European Commission. Conflicting political pressures, however, prevented MEPs from adopting any position on the major reform. 

Kompromisný návrh odporúčal nižšie sadzby na cigarety a zahrievaný tabak ako navrhovala Európska komisia. Protichodné politické tlaky však zabránili europoslancom prijať akúkoľvek pozíciu k veľkej reforme.  

Európsky parlament mal počas júnovej plenárnej schôdze potvrdiť nedávny kompromis hospodárskeho výboru ECON o nových sadzbách spotrebnej dane na tabak.

Dokument navrhoval miernejšie a postupnejšie zvyšovanie daní na e-cigarety, zahrievaný tabak a nikotínové vrecúška, než aké pôvodne presadzovala Európska komisia. Poslanci sa však napokon dostali do patu. S tesným rozdielom bol zamietnutý kompromis výboru aj pôvodný prísnejší návrh Komisie.

Tento verdikt europoslancov má vo finálnom rozhodnutí o zmene zdanenia len informatívnu a „poradnú“ funkciu pre Radu EÚ (zástupcov členských štátov), ktorá jediná môže spoločné pravidlá záväzne upraviť. Dôležité však je, že odzrkadľuje problémy a konflikty, ktoré bránia dohode medzi členskými štátmi.

Samotná zmena tabakovej legislatívy sa vo výsledku odkladá minimálne o rok, čo môže zasiahnuť aj európsky rozpočet.

Čo sa stalo počas schôdze v parlamente

Odporúčacia správa z dielne českého europoslanca Tomáša Kubína (ANO/PfE), o ktorej sa hlasovalo počas stredajšej plenárnej schôdze, mala oslabiť pôvodný návrh Komisie, ktorá chce urýchliť rast daní z cigariet a ostatných nikotínových výrobkov. Poslanci chceli byť miernejší napríklad pri nikotínových vrecúškach, pre ktoré zatiaľ neexistujú minimálne európske sadzby.

„Ide o to, aby bola smernica uplatniteľná v praxi … a zabezpečenie toho, aby boli pravidlá EÚ založené na primeranosti a dôkazoch, a nie na univerzálnom prístupe pre všetkých,“ argumentoval Kubín.

Kým Komisia navrhuje spotrebnú daň pre nikotínové vrecúška 50 percent alebo 143 eur na kilogram od roku 2032, podľa podporovateľov Kubínovho návrhu malo ísť o 28 percent alebo 50 eur na kilogram od roku 2033. Podobný prístup podľa spravodajcu presadzovalo v tomto polroku aj cyperské predsedníctvo.

Hlasovanie na stredajšej schôdzi Európskeho parlamentu bolo komplikované. Parlament najskôr rozhodoval o skupine pozmeňujúcich návrhov výboru ECON s miernejšími sadzbami a dlhšími prechodnými obdobiami. Ten neuspel v pomere 308 za, 320 proti.

Bez tohto kompromisu sa text vrátil bližšie k pôvodnému návrhu Komisie s vyššími sadzbami a kratšími prechodnými obdobiami – ten plénum napokon tiež zamietlo, už s väčším rozdielom 181 za, 439 proti. Inak povedané, parlament k smernici napokon nezaujal žiadne stanovisko.

Kompromis nešiel dosť ďaleko

Kompromis výboru ECON padol presne medzi dvoma protichodnými tlakmi – tými, čo ho chceli miernejší, aj tými, čo boli za sprísňovanie.

„Ľavá časť sály hlasovanie nepodporila, pretože chce vyššie dane, zatiaľ čo pravá časť snemovne ju nepodporila, pretože chce nižšie dane alebo vôbec žiadne dane. V každom prípade Parlament pokračuje vo svojej tradícii a ide v stopách roku 2011, kedy o tejto smernici naposledy rokoval a kvôli protichodným záujmom vtedy takisto nebol schopný nič prijať,“ zhodnotil hlasovanie pre český portál Update EU Kubín.

Na pravej strane spektra, teda tej, ktorej sa zdal priveľký aj oslabený – kompromisný – návrh, sa pred hlasovaním podľa viacerých zdrojov odohrala dráma vo frakcii Patrioti pre Európu, kam patrí aj autor kompromisu Kubín.

Predseda krajne pravicového francúzskeho Národného združenia a zároveň šéf Patriotov Jordan Bardella oznámil deň pred hlasovaním, že približne 30 jeho europoslancov bude hlasovať proti správe. Francúzom malo vadiť najmä zvýšenie sadzieb pri e-cigaretách, populárnych medzi ich voličmi, pred prezidentskými voľbami.

Na opačnej strane, teda pre nedostatočnú ambicióznosť, Kubínov kompromis odmietol napríklad Ľudovít Ódor (PS/Renew) s jeho frakciou Renew, ktorá spolu so S&D a Zelenými predložila vo výbore ECON vlastný, prísnejší kompromis, než aký napokon schválil a postúpil do parlamentu.

„Jednotný systém zdanenia by výrazne uľahčil jeho vymáhanie v praxi, pričom by sa zachovali vyššie sadzby z pôvodného návrhu Európskej komisie,“ vysvetlil Ódor pre euBrief krátko pred hlasovaním na plenárnej schôdzi.

Pri náplniach do e-cigariet zas navrhovali jednotnú sadzbu 40 percent z maloobchodnej ceny alebo 0,36 eura za mililiter.

Europoslanec kritizoval aj posun prechodných období. „Prijatý text výrazne posúva prvé obdobie úprav z roku 2028 až na rok 2031... Takéto zdržanie považujeme za neprimerané,“ vysvetlil.

Ostatní slovenskí europoslanci mali počas hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch v prípade „kompromisu“ ECON takisto rozličné názory. Všetci prítomní však jednotne hlasovali proti výslednému, neupravenému zneniu stanoviska k návrhu Komisie o nových sadzbách.

Čo to znamená pre priemysel

Aj pre tabakový a nikotínový priemysel je výsledok dvojznačný. Na jednej strane neuspel kompromis výboru ECON, ktorý bol relatívne priaznivejší pre výrobcov alternatívnych produktov.

Na druhej strane Parlament veľkou väčšinou odmietol aj prísnejší návrh Komisie, čo sa dá čítať ako signál nespokojnosti s prístupom eurokomisára pre zdravie Oliviera Várhelyiho, ktorý presadzuje rovnocenné zdanenie všetkých nikotínových produktov bez ohľadu na rozdiely v ich škodlivosti.

Štúdie Spoločného výskumného centra Komisie (JRC) sú pritom v hodnotení škodlivosti nových produktov zdržanlivejšie než politici – pri klasických cigaretách sú dôkazy o nákladoch na zdravotníctvo jednoznačné, pri nových produktoch JRC priznáva, že „v súčasnosti neexistujú údaje“ na podobný odhad. Kritici prísnej regulácie zároveň upozorňujú na riziko presunu dopytu na nelegálny trh.

Pre priemysel je tak zamietnutie dočasným víťazstvom, nie však konečným – Parlament už druhú šancu nedostane, posledné slovo totiž majú vlády členských štátov v Rade, ktoré musia rozhodnúť jednohlasne.

Na rade je Írsko

Pozícia Parlamentu totiž slúži ako konzultácia, teda nezáväzné odporúčanie pre Radu. Keďže Parlament napokon nezaujal žiadne stanovisko, Rada teraz nemá k dispozícii ani odporúčanie v podobe Kubínovho kompromisu, ani v podobe pôvodného návrhu Komisie.

Navyše, nezávisle od chaotického hlasovania v Parlamente sa zasekli aj samotné rokovania medzi vládami.

Dohodu sa nepodarilo dosiahnuť počas dánskeho predsedníctva koncom minulého roka práve preto, že bola výrazne prísnejšia, než navrhovala Komisia. Návrh cyperského predsedníctva, ktoré štafetu prevzalo a požiadavky výrazne zmiernilo, zastavilo Švédsko. To si presadilo stopku pre výhrady k tomu, ako by nová smernica zasiahla nikotínové vrecúška a ústny tabak (snus).

Následne sa pridali aj výhrady ďalších štátov najmä z juhu a východu EÚ, ktoré chránia vlastné výrobné kapacity elektronických cigariet alebo sa pre nízku kúpyschopnosť obávajú skokového zdraženia a rozmachu čierneho trhu.

Do hry tak od 1. júla vstupuje Írsko. Nové vedenie Rady EÚ patrí medzi krajiny s najprísnejšou tabakovou reguláciou na svete – kompromis pod jeho taktovkou tak môže vyzerať značne inak než ten cyperský.

Navyše je jasné, že doterajšie úvahy zaviesť nové dane do praxe už od januára 2027 sú nereálne. Ak by bolo írske predsedníctvo úspešné, legislatíva sa nestihne implementovať skôr ako od začiatku roka 2028.

Oslabenie nových zdrojov rozpočtu

Odklad zasahuje aj do rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (Viacročnom finančnom rámci). Spotrebná daň z tabaku je totiž základom pre navrhovaný odvod TEDOR, ktorý sa považuje za jeden z piatich kľúčových pilierov nových vlastných zdrojov európskej kasy. Podľa pôvodných optimistických kalkulácií mal do rozpočtu generovať približne 11,2 miliardy eur ročne.

S týmito príjmami Brusel predbežne počítal pre nadchádzajúci rozpočtový cyklus od roku 2028, keď bude EÚ potrebovať obrovské zdroje na obranu, zelené projekty či splácanie postpandemického dlhu. Súčasný pat v Štrasburgu a Bruseli však tieto plány komplikuje.

Zmeny v harmonograme a pretláčanie dlhých prechodných období totiž podľa europoslanca Ľudovíta Ódora výrazne znížia sumy, ktoré štáty reálne v prvých rokoch nového rozpočtu vyzbierajú.

„Ak sa účinnosť smernice posunie a prechodné obdobia sa predĺžia, tieto vybrané sumy budú na začiatku rozpočtového obdobia výrazne nižšie, než sa pôvodne predpokladalo,“ povedal Ódor.

Brusel tak nedostane očakávaný objem peňazí. „Nižšie zdanenie negatívnych externalít (škodlivých produktov, pozn. red.) totiž zmenší priestor pre prípadné prorastové opatrenia, akými by mohlo byť napríklad znižovanie daní z práce a odvodov,“ dodal.

Článok bol zverejnený 22.6.2026 na euBrief.sk:euBrief článok