Illegal goods are reaching the European market in a flood of parcels from third countries, while organized crime is also moving counterfeit production directly into the EU.

Nelegálny tovar sa dostáva na európsky trh v záplave balíkov z tretích krajín, organizovaný zločin však presúva výrobu falzifikátov aj priamo do EÚ.  

Európska komisia odhaduje, že nelegálne tabakové výrobky spôsobujú EÚ a jej členským štátom straty presahujúce 13 miliárd eur ročne na nevybratých clách, dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Pre konkrétnejšiu predstavu je to asi toľko, ako keby z každého balíčka cigariet spotrebovaného v EÚ takmer dve cigarety pochádzali z nelegálnej výroby. S rozvojom nových nikotínových produktov štatistiku postupne navyšujú aj „fake“ e-cigarety a ich alternatívy.

Problémom je, že kým Komisia vidí cestu k „beztabakovej generácii“ v prísnejších pravidlách a zvyšovaní cien, organizovaný zločin sa rýchlo adaptuje. Priemysel aj časť politického spektra upozorňujú, že tieto kroky môžu v praxi spôsobiť opak – nekontrolovateľný rozmach nelegálneho obchodu, nad ktorým štáty stratia kontrolu.

Nelegálne výrobne máme doma

Situácia na fajčiarskom trhu znepokojuje aj Európsky dvor audítorov (EDA). Nelegálny obchod zostáva podľa neho pre páchateľov mimoriadne atraktívny, keďže sankcie bývali doteraz nízke a miera odhalenia slabá.

Pri klesajúcom podiele fajčiarov či cezhraničného pašovania je preto dôležité sledovať zmenu v správaní organizovaného zločinu. Už nejde len o pašovanie cigariet v kamiónoch cez hranice; čierny trh sa sťahuje do poštových schránok a mestských skladov.

Pre podvodníkov je zakladanie výrobní falzifikátov priamo na území členských štátov výhodné: skracujú sa dodávateľské reťazce a odhaľovanie je náročnejšie. „Nelegálne výrobné miesta boli identifikované takmer vo všetkých krajinách EÚ,“ konštatujú audítori.

Organizovaný zločin navyše čoraz viac využíva explóziu online obchodovania. V obrovskom objeme malých expresných balíkov s oblečením, hračkami či bytovými doplnkami z Ázie sa ľahko „stratia“ aj neoznačené tabakové výrobky či e-cigarety.

Situácia na Slovensku za európskymi trendmi nezaostáva. Finančná správa, odvolávajúc sa na výsledky každoročného prieskumu Empty Packs Survey, informuje, že vlani bola každá trinásta cigareta predaná na slovenskom trhu bez platnej kontrolnej známky a dve tretiny z nich tvorili priame falzifikáty.

Nárast nelegálnej výroby na území Slovenska potvrdzujú aj úspešné záchyty. Kriminálny úrad finančnej správy odhalil v roku 2025 deväť nelegálnych výrobní cigariet, kde škoda na dani dosiahla takmer 50 miliónov eur. Zaistený tovar a technologické zariadenia mali hodnotu ďalších 61,9 milióna eur. To predstavuje štvornásobný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Plány Európskej komisie

Brusel v reakcii na situáciu pripravuje sériu legislatívnych opatrení. Riešenie by mala priniesť tohtoročná revízia kľúčových tabakových legislatív, ako sú Tobacco Products Directive (TPD), zameraná na nové výrobky a ich reguláciu, plus úpravy cien a zdaňovania zahrnuté v Tobacco Excise Tax Directive (TED) a Tobacco Excise Duty Own Resource (TEDOR). Posledná spomenutá smernica je kľúčová pre dlhodobý rozpočet EÚ, keďže Brusel plánuje z tabakového zdanenia ročne získavať 11,2 miliardy eur v rámci takzvaných vlastných zdrojov.

V prípade boja proti pašovaniu a falšovaniu má byť kľúčovým krokom rozšírenie systému EMCS – elektronického systému na monitorovanie pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam – aj na surový tabak dovážaný z tretích krajín.

EMCS by doplnil už fungujúci európsky systém sledovateľnosti tabakových výrobkov (EU TTS). Ten zaviedla smernica TPD a podľa Komisie je „kľúčový pri posilňovaní integrity dodávateľského reťazca tabakových výrobkov“, pretože pomáha členským štátom identifikovať prípady nesplnenia požiadaviek na sledovateľnosť „od miesta výroby až po posledného hospodárskeho operátora pred prvou maloobchodnou predajňou“.

Kým však EU TTS pokrýva pohyb hotových výrobkov, rozšírenie EMCS má uzavrieť medzeru na začiatku reťazca – teda pri vstupe suroviny do EÚ – a umožniť efektívnejšie odhaľovanie cezhraničných podvodov.

V rámci prebiehajúcej revízie smernice o zdanení tabaku Komisia navrhuje aj zavedenie minimálnych daňových sadzieb pre doteraz neregulované kategórie výrobkov, ako sú nikotínové vrecúška a náplne do elektronických cigariet.

Inštitút Fraunhofer IIS vyčíslil, že neregulovaná zložka trhu dosahuje hodnotu 6,6 miliardy eur, pričom samotný čierny trh – zahŕňajúci neregistrované produkty a daňové podvody – tvorí až 35 percent celého segmentu.

Preto navrhuje ísť ešte ďalej a vytvoriť celoeurópsku čiernu listinu podozrivých výrobcov a dovozcov, pripojenú priamo k digitálnym systémom sledovania. Colné orgány by tak mohli blokovať rizikové subjekty už na vstupe do vnútorného trhu, ešte skôr, než sa nelegálny tovar dostane k spotrebiteľom.

Rozsah problému je podľa dát inštitútu obrovský: z Číny bolo len v roku 2024 do EÚ odoslaných takmer 800 miliónov balíkov a kriminálne skupiny tento obchod systematicky využívajú falšovaním dokladov a znižovaním deklarovanej hodnoty tovaru na obchádzanie colných kontrol.

Regulácia s rozumom

Slovenský europoslanec Ľudovít Ódor, podpredseda Výboru pre hospodárske a menové veci a člen Podvýboru pre daňové otázky, podporuje sprísnenie monitoringu surového tabaku, no zároveň varuje pred príliš rýchlym zvyšovaním daňového zaťaženia. Podľa neho by nová cenotvorba mala výraznejšie zohľadňovať paritu kúpnej sily, aby odrážala skutočné ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi.

„Bolo by racionálne pristupovať k tejto téme s čo najväčšou ambíciou, ale postupne – aby sa minimalizovali riziká spojené s posilnením čierneho trhu,“ vysvetlil Ódor pre euBrief. Predvídateľnosť pravidiel umožní podľa neho spotrebiteľom aj firmám prispôsobiť správanie bez toho, aby hľadali cestičky mimo zákona.

Ódor tiež podporuje zachovanie mechanizmu automatickej indexácie daňových sadzieb, ktorý podľa neho zabráni opakovanému otváraniu politicky citlivých rokovaní. Hľadanie finálneho kompromisu bude však podľa neho mimoriadne náročné, keďže v daňových otázkach Rada EÚ vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských štátov.

Slovenské združenie značkových výrobcov (SZZV) je voči regulačnej stratégii Bruselu omnoho kritickejšie. Aktuálna hodnotiaca správa Komisie „sa zameriava iba na štatistiky z legálneho predaja a ignoruje rozsiahle nezákonné používanie rôznych produktov či migráciu spotrebiteľov,“ uvádza SZZV s tým, že ignoruje aj ekonomický dosah navrhovaných zmien na legálny sektor, chýba jej analýza vplyvu na malé a stredné podniky a nezohľadňuje ani reálne administratívne zaťaženie podnikateľov.

SZZV preto varuje, že neprimeraná regulácia – vrátane plošných zákazov príchutí – môže namiesto ochrany zdravia urýchliť presun spotrebiteľov k nelegálnym a neregulovaným trhom.

Posun sa očakáva v lete

Európsky dvor audítorov plánuje v lete publikovať výsledky hĺbkovej analýzy vybraných členských štátov, ktorá má posúdiť, či bolo doterajšie úsilie EÚ v boji proti nelegálnemu obchodu s tabakom skutočne účinné.

Na základe zistení prieskumov a prebiehajúcich rokovaní sa očakáva rozsiahla revízia smernice TPD, ktorá má lepšie reflektovať digitálnu realitu obchodu a nástup nových nikotínových produktov na trh.

Komisia odhaduje, že pokles miery fajčenia v EÚ medzi rokmi 2012 a 2023 priniesol úspory v zdravotníctve vo výške až 750 miliárd eur – každé euro investované do regulácie a vymáhania pravidiel sa teda Únii mnohonásobne vracia.

Strategickým cieľom zostáva legislatíva dostatočne flexibilná na to, aby dokázala držať krok s technologickým vývojom v sektore – a zároveň nepodporovala rast trhov, ktoré fungujú mimo zákona.

Článok bol zverejnený 16.4.2026 na euBrief.sk: euBrief článok