This article is part of the Special: the EU in 2025. Europe needs a more assertive European trade policy to resist unfair competition from third countries. State interference and ongoing geopolitical conflicts could be the "lethal cocktail" that drives industry out of Europe, Slovak business representatives say of the challenges in 2025.

Európa potrebuje asertívnejšiu európsku obchodnú politiku, aby odolala nekalej konkurencii tretích krajín. Zásahy štátu a pokračujúce geopolitické konflikty môžu byť „smrteľným kokteilom“, ktorý vyženie priemysel z Európy, hovoria o výzvach v roku 2025 zástupcovia slovenských podnikov.

Európska ekonomika spomaľuje, zaostáva v inováciách aj investíciách, zhodnú sa najväčšie slovenské priemyselné firmy. K tomu sa pridávajú riziká protekcionistických opatrení zo strany USA, ktoré môžu vážne zasiahnuť exportne orientované odvetvia. Firmy trpia vysokými cenami energií aj nekalými obchodnými praktikami tretích krajín, kde firmy neplatia za emisie a preto sú schopné ponúkať svoje produkty lacnejšie.

Odpoveďou na tieto výzvy zo strany Európskej komisie má byť plán s názvom Kompas konkurencieschopnosti, ktorý prepája ciele zníženia emisií v európskom priemysle a udržanie jeho konkurencieschopnosti na globálnom trhu. Sľubuje nasledujúcich päť rokov radikálne znížiť (najmä environmentálne) regulácie aj rozvíjať trh so zelenými výrobkami, aby podporila firmy, ktoré sa rozhodnú stať v dekarbonizácii lídrami.

Podľa zástupcov slovenských podnikov patria medzi ich hlavné problémy vysoké ceny energií a nedostatočná ochrana vnútorného trhu EÚ pred konkurenciou zo strany tretích krajín. Tie ponúkajú menej kvalitné produkty za nižšie ceny, čo ohrozuje hospodársku stabilitu celého bloku.

Na to, aby EÚ odolala tlaku obchodných politík USA a Číny, musí byť asertívnejšie. Aktívnejší postoj k clám voči tretím krajinám slovenský priemysel očakáva od nového eurokomisára pre obchod a hospodárska bezpečnosť Maroša Šefčoviča. Ten bude totiž riešiť témy, ktoré priemyselné podniky najviac pália – neférové vývozné dotácie Číny na oceľ, na elektromobily alebo obnoviteľné technológie ako sú solárne panely či veterné turbíny.

Otázka pre zástupcov slovenského priemyslu znela:

Aké výzvy čakajú priemysel v Európskej únii a na Slovensku v roku 2025?

Miroslav Kiraľvarga, viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania, U. S. Steel Košice 

Z pohľadu energeticky náročného priemyslu zostávajú pre rok 2025 najväčšou výzvou vysoké ceny energií v Európe. Zdá sa, že po prudkých zmenách, vyvolaných najmä vojnou na Ukrajine, sa európsky energetický trh mierne ustálil, ale na oveľa vyššej cenovej úrovni.
Zároveň nie je isté, či pripravované legislatívne iniciatívy Európskej komisie, vrátane Dohody o čistom priemysle, budú mať želaný efekt – teda že znížia nákladovosť výroby a zlepšia našu konkurencieschopnosť na globálnom trhu.

Nevyhnutne potrebujeme aj oveľa asertívnejšiu európsku obchodnú politiku, aby nás neprevalcovala nekalá konkurencia. Tu naše nádeje vkladáme do slovenského komisára Maroša Šefčoviča. Pokiaľ ide o domácu situáciu, konsolidačné opatrenia slovenskej vlády v daňovej oblasti zasiahli mnohé odvetvia a situácii nepomáha ani celková politická nestabilita.
Dúfam teda, že rok 2025 bude oveľa pokojnejší, ale zároveň že sa dočkáme dlhoočakávaných opatrení, ktoré by mali pomôcť našej konkurencieschopnosti.

Anton Molnár, hovorca Slovnaft a.s.  

Kľúčová výzva, hoci sa to môže zdať nadnesene, je, aby európsky a slovenský priemysel prežil.

Už teraz čelí obrovským nevýhodám z pohľadu nereálnych regulácií a nákladov, ktoré iné štáty mimo EÚ nemajú. Pridáva sa k tomu staronový fenomén akéhosi „štátneho dirigizmu“, keď vlády sa snažia sanovať svoje neadekvátne výdavky dodatočným zdaňovaním súkromného sektora a vstupovaním do hospodárenia firiem a najmä priemyslu.

Deje sa to paralelne vo viacerých štátoch. V istej fáze, pokiaľ sa k tomu pridajú pokračujúce geopolitické konflikty, to môže byť v tomto roku smrtiaci kokteil, ktorý priemysel z EÚ ako aj Slovenska buď vyženie alebo časť prevádzok sa na čas odstaví.
To môže spôsobiť obrovské spoločenské problémy, na ktoré politici nenájdu riešenia, čo spôsobí ekonomický a sociálny úpadok. Preto bude stále dôležité udržať v priemyselných spoločnostiach istú pozitívnu nádej a efektívne pracovať na dennodenných výzvach.

Petr Bláha, generálny riaditeľ spoločnosti Duslo a.s. 

Odpoviem jedným slovom: Prežiť.

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy 

Európska ekonomika spomaľuje, zaostáva v inováciách aj investíciách. K tomu sa pridávajú riziká protekcionistických opatrení zo strany USA, ktoré môžu vážne zasiahnuť exportne orientované odvetvia.
Odhodlanie bojovať s klimatickými výzvami priviedlo Európu do pasce Green Dealu. Máme stanovené mimoriadne ambiciózne ciele, no postupne zisťujeme, že ich nedokážeme naplniť tak, aby sme pri tom nepoškodili európsky priemysel, ktorý generuje potrebné zdroje.

Slovensko navyše zápasí s dopadmi konsolidačného balíčka, ktorý zvyšuje náklady firiem a s novou transakčnou daňou, ktorá odrádza investorov. Výzvou zostávajú aj vysoké ceny energií, ktoré sú výrazne vyššie ako v niektorých členských štátoch Európskej únie (EÚ), napríklad vo Francúzsku. Ak nedokážeme zlepšiť legislatívnu predvídateľnosť a zosúladiť naše podmienky s vyspelými ekonomikami, riziko ďalšieho odlevu investícií porastie.

Rok 2025 musí byť o odvahe riešiť tieto problémy. Bez rýchlych opatrení riskujeme ďalšie oslabenie konkurencieschopnosti Slovenska aj celej EÚ. Priemysel potrebuje jasnú víziu, inak budeme ďalej strácať pozície na globálnom trhu.

Martin Kebísek, Prezident Zväz výrobcov cementu SR a generálny riaditeľ CEMMAC a.s.   

Makroekonomická situácia spojená s konsolidáciou nepriaznivo zasiahne stavebný trh. Situácii nepomáhajú ani stagnujúce ekonomiky susedných krajín na ktoré mieri značná časť našich výrobkov. Pomohla by realizácia infraštruktúrnych projektov ako diaľnice, mosty či nemocnice, avšak tu nevidíme pre rok 2025 pozitívne signály.
Výzvou na tento rok zostávajú kolísajúce ceny vstupov pre energeticky náročný priemysel, kam výroba cementu patrí. Ide o cenu elektrickej energie, fosílnych palív, ale aj odklad riešenia odpadového hospodárstva na Slovensku z ktorého výstupov cementári využívajú tzv. alternatívne palivá.

Pre plnenie náročných cieľov dekarbonizácie cementu sú potrebné sekundárne materiály ako oceliarska troska či sadrovec. Ceny týchto vstupov neustále rastú a ich dostupnosť klesá.

Ďalšou z výziev je ochrana vnútorného trhu EÚ zavedením uhlíkovej dane (CBAM). Pokiaľ táto nebude fungovať podľa predpokladov a dovozcovia ju budú obchádzať, hrozí v celej Únii záplava lacných tovarov, vyrobených starými technológiami s vysokou uhlíkovou stopou. Priemysel tiež začíne pociťovať chýbajúce zdroje vysokokvalifikovaného personálu.

Ivan Staňa, Country Manager BASF Slovensko spol. s r.o. 

Pre európsky, a tým pádom aj slovenský priemysel, bude hlavnou výzvou stagnujúci dopyt pri pretlaku globálnej ponuky.
V tomto kontexte sú európski výrobcovia pod výraznejším tlakom, najmä z dôvodu násobne vyšších nákladov na energie oproti ich konkurentom z krajín mimo Európy. Európsky priemysel sa bude musieť zamerať na hľadanie a rozvoj svojich konkurenčných výhod a zároveň dbať na vlastnú ziskovosť.

Pavol Kováčik, prezident Zväz stavebných podnikateľov Slovenska  

Očakávame stabilizáciu dlhodobého poklesu výkonov v stavebníctve, ktorý v posledných rokoch spôsobil sektoru veľké ťažkosti.
Slovensko čelí výzve implementovať nový stavebný zákon, ktorý by mal zjednodušiť procesy a umožniť lepšiu reguláciu stavebných aktivít. Dôležité je, aby sa tento zákon, spolu s vyhláškami a inými relevantnými normami, úspešne uviedol do praxe, čím sa zlepší predvídateľnosť a právna istota pre všetkých účastníkov trhu.

Na úrovni Európskej únie budú výzvy zamerané na urýchlenie procesov povoľovania stavieb. Cieľom je urýchliť výstavbu a tým podporiť ekonomický rast v EÚ, ktorý bude kľúčový pre udržanie konkurencieschopnosti EÚ k celému svetu.

Skutočným problémom je aj ochrana vnútorného stavebného trhu EÚ pred nekalou konkurenciou zo strany tretích krajín, ktoré môžu predkladať menej kvalitné produkty za nižšie ceny, čo ohrozuje hospodársku stabilitu.

Kľúčovou výzvou pre sektor bude tiež podpora trvalo udržateľnej výstavby. To zahŕňa využívanie moderných technológií, materiálov a energeticky efektívnych riešení, ktoré budú zohľadňovať environmentálne a klimatické záväzky EÚ. Ak bude táto výzva úspešne zvládnutá, môže prispieť k zníženiu ekologickej stopy stavebných projektov a k dlhodobej udržateľnosti odvetvia.

Všetky tieto výzvy budú vyžadovať silnú spoluprácu medzi členskými štátmi, podnikateľským sektorom a verejnými inštitúciami na celoeurópskej úrovni, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť a efektívnosť stavebného odvetvia.

Článok bol publikovaný 30/1/2025 na EURACTIV.sk