Although the White House chief said he felt “a lot of love, a lot of unity” at the summit, he also criticized the allies over long-standing problems.

 

Donald Trump neprišiel na samit NATO v Ankare v najlepšej nálade. Aliančných partnerov neprestáva viniť z toho, že údajne neinvestujú do svojej obrany dosť a Washingtonu neposkytli oporu v čase, keď s Izraelom spustil vojnu proti Iránu.

„Keby sa samit nekonal v Turecku, kde je mojím priateľom veľmi silný líder (Recep Tayyip Erdoğan, pozn. red.), je možné, že by som sa na ňom nezúčastnil,“ uviedol po prílete americký prezident.

Ako však dvojdňový samit plynul, prezident svoj tón menil. Napokon sa nechal počuť, že išlo o skvelé stretnutie, na ktorom vnímal „veľa lásky, veľa jednoty“. Na záverečnej tlačovej konferencii tiež chválil výrazne zvýšené výdavky Aliancie, ktoré často zdôrazňuje aj jej šéf Mark Rutte.

Oficiálna skupinová fotografia zo samitu v Ankare. (zdroj: NATO)

Priebeh samitu označili za pokojný a konštruktívny aj viacerí prítomní lídri, vrátane slovenského prezidenta Petra Pellegriniho. Vyzdvihli, že ukázal jednotu NATO, čo sa odrazilo aj v záverečnej deklarácii. Tá potvrdila „neochvejný záväzok“ dodržiavania článku 5 o kolektívnej obrane.

Napriek tomu samit priniesol koniec prímeria s Iránom, obnovený záujem USA o Grónsko, ako aj eskaláciu dlhodobého napätia Trumpa so Španielskom, s ktorým sa zaviazal prerušiť všetok obchod.

Koho teda možno zaradiť medzi víťazov stretnutia, a kto z neho odchádza so zmiešanými pocitmi?

Španielsko a Grónsko na muške

Trump sa k moci vrátil 20. januára 2025. Odvtedy už stihol pohroziť svojim spojencom viacerými zlými scenármi.

Začiatkom tohto roka vzbudili veľké obavy jeho plány na pripojenie Grónska k USA, pričom nevylučoval ani jeho anexiu. Téma vyvolala veľký chaos v medzinárodných vzťahoch, no utíchla po tom, čo európski lídri preukázali nevídanú mieru jednoty a odporu.

Samit NATO v Ankare 2026 (14 fotografií)

Trump však otázku opäť otvoril na samite v Ankare. Fakt, že Američania nemajú ostrov pod vlastnou kontrolou, označil za „veľký problém“.

„Grónsko je veľmi dôležité pre Spojené štáty, ale nie je dôležité pre Dánsko,“ uviedol. „Potrebujeme ho na ochranu sveta, nielen Spojených štátov. Dánsku to nepomôže, ale nám áno.“

Dánska premiérka Mette Frederiksen obratom reagovala, že Kodaň bude brániť každý kúsok svojho územia.

„Včera som počula amerického prezidenta a myslím si, že postoj Spojených štátov je, žiaľ, v tejto otázke veľmi jasný. Náš postoj je rovnako jasný ako po celý čas: Grónsko, samozrejme, nie je na predaj,“ zdôraznila.

Za premiérku sa čoskoro postavili aj lídri ďalších štátov, vrátane Lotyšska, Islandu či Nórska. „Od takýchto vyjadrení a tvrdení sa dištancujeme. Podporujeme Dánsko a podporujeme stabilitu v severskom regióne,“ vyhlásil nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

Dánska premiérka Mette Frederiksen na samite NATO v Ankare. (zdroj: TASR-AP)

Nebolo to však len Dánsko, ktoré muselo spozornieť. Šéf Bieleho domu vyeskaloval aj dlhodobý konflikt s vládou Pedra Sáncheza. Španielsko nazval „strateným prípadom“ a „hrozným partnerom“. Napokon uviedol, že s ním nariadil prerušiť všetky obchodné styky.

„Španielsko je v NATO hrozný partner. Nezúčastňujú sa. Neplatia. Nechcem mať so Španielskom nič spoločné. Ani sa s nimi nerozprávajte. Sú to beznádejní, zlí ľudia,“ vyhlásil.

Narážal na to, že Sánchez otvorene kritizoval americko-izraelskú operáciu proti Iránu, odmietol povoliť americkým vojenským lietadlám prelety nad Španielskom a využívať ich vojenské základne na operácie.

Španielsko zároveň dlhodobo podfinancováva svoju obranu. Vlani trvalo na výnimke, aby ako jediný člen NATO nemuselo plniť nový cieľ 5 percent HDP do obrany. Podľa dvoch nezávislých diplomatických zdrojov euBriefu však Madrid v skutočnosti žiadnu takúto výnimku nemá.

Sánchez na Trumpove slová reagoval vlažne. Uviedol, že ich berie pokojne a považuje ich za „bežné“. „Naša krajina udržiava vynikajúce sociálne, kultúrne a hospodárske vzťahy so Spojenými štátmi a nie je naším zámerom, aby sa to zmenilo,“ napísala kancelária španielskeho premiéra.

Ak by Washington vzájomný obchod naozaj chcel zastaviť, nebolo by to také jednoduché. Podobným opatrením sa totiž Trump vyhrážal už na jar, keď hrozil zavedením ciel voči členským štátom EÚ, ktoré najhlasnejšie odporovali jeho snahám o získanie Grónska.

Experti však už vtedy upozorňovali, že takýto krok by bol len ťažko vykonateľný. Krajiny EÚ tvoria jednotný trh a colnú úniu. Prípadné obchodné opatrenia voči jednému štátu by sa tak v praxi dotkli celej Únie a musela by na ne reagovať Európska komisia. A tá reagovala už počas samitu.

Komisia sa zastala oboch štátov

Hovorca Komisie Olof Gill už v stredu vyhlásil, že odmietla Trumpove ambície voči Grónsku aj hrozby Španielsku. Zdôraznil, že EÚ bude naďalej chrániť záujmy všetkých svojich členov.

Na margo dánskeho autonómneho ostrova uviedol, že o jeho budúcnosti môžu rozhodovať iba obyvatelia Grónska a Dánska.

„Územná celistvosť, národná suverenita a nedotknuteľnosť hraníc sú základnými zásadami medzinárodného práva. (...) Neprestaneme brániť tieto zásady a EÚ vyjadruje plnú solidaritu s Dánskom a obyvateľmi Grónska,“ vyhlásil Gill na tlačovom brífingu v Bruseli.

Pri Španielsku zase odkazoval na text obchodnej dohody, ktorú spolu vlani uzavreli Komisia a Washington.

„Očakávame, že USA dodržia svoje záväzky vyplývajúce zo spoločného vyhlásenia, tak ako sme my dodržali tie naše,“ povedal. „Obchod medzi EÚ a Spojenými štátmi je hlboko prepojený a vzájomne prospešný. Zachovanie tohto vzťahu je preto v našom spoločnom záujme.“

Zaujímavosťou však je, že mimo kamier mal byť Trump voči spojencom už zmierlivejší. Hoci niektoré krajiny skritizoval za nízke výdavky na obranu, Španielsku ani Grónsku sa už nevenoval. Zároveň mal menovite pochváliť Poľsko, Nemecko a pobaltské štáty za ich vojenské investície.

Podľa portálu zároveň viaceré krajiny jeho vyhrážky prijímali omnoho pokojnejšie než napríklad pred rokom.

„Stále ich musíme brať vážne, ale ľudia ich už až tak vážne neberú,“ povedal nemenovaný diplomat NATO pod podmienkou anonymity. Situáciu prirovnal k príbehu o pastierovi, ktorý opakovane kričal, že sa blížia vlci. Keď však žiadni neprichádzali, jeho slová postupne stratili dôveryhodnosť.

Turecký prezident Erdogan, šéf NATO Rutte a americký prezident Trump v Ankare. (zdroj: NATO)

Keď dvaja robia to isté, no s iným výsledkom

Ku krajinám, ktoré odchádzajú zo samitu s rozpakmi, sa však zaradil aj jeden kandidátsky štát EÚ – Albánsko. Ide o jedného z členov NATO, ktorý má dlhodobý problém vynakladať 2 percentá HDP na obranu.

Agentúra Bloomberg už počas dňa preto informovala, že sa vážne uvažuje nad tým, že budúcoročný samit sa neusporiada v Albánsku, ako sa plánovalo. Dôvod má byť jednoducho ten, aby to neprovokovalo Trumpa.

Úvaha sa napokon premietla aj do záverečného vyhlásenia. Na konci totiž obsahuje len vetu, že sa spojenci „tešia na svoje budúce stretnutie“. Na rozdiel od minulých rokov však nedodáva, kde sa má toto stretnutie udiať.

Podľa Pellegriniho sa okrem zmeny lokality premýšľa aj nad tým, že by sa samity vrátili k svojmu dvojročnému intervalu, ako to bývalo kedysi. Zatiaľ však nejde o oficiálne rozhodnutie.

Nie všetky krajiny, ktoré zaostávajú za svojimi obrannými záväzkami, však zo samitu odchádzali ako „porazené“. Všeobecne sa očakávalo, že výraznej kritike bude v tomto kontexte čeliť aj Praha, ktorá znížila svoje vojenské výdavky a dvojpercentný cieľ nedodrží tento, ani budúci rok.

Premiér Andrej Babiš však uviedol, že si žiadnu kritiku od Trumpa nevypočul. Podľa vlastných slov sa s ním krátko rozprával „o všetkom možnom“, o českých výdavkoch do NATO však nie.

Premiér Andrej Babiš a prezident Trump si podávajú ruky na samite. Vedľa nich je dánska premiérka Mette Frederiksen. (zdroj: NATO)

Jasným víťazom je Turecko

S nejedným dôvodom na spokojnosť z konferencie odchádza turecký prezident. Po rastúcej kritike voči stavu právneho štátu a demokracie v krajine – ktorá sa premietla až do zatknutia opozičného lídra Ekrema İmamoğlua – sa Erdoğanovi podarilo aspoň dočasne posilniť svoj politický imidž.

Turecko hostilo samit NATO po druhýkrát v histórii. Odprezentovalo sa na ňom ako dôležitý spojenec a zároveň zdôraznilo svoju rastúcu úlohu v regionálnej bezpečnosti – a to napríklad zjavne aj tým, že vie vychádzať s americkým prezidentom.

Okrem úspešného priebehu samitu sa preň jednoznačne najlepšou správou stalo Trumpovo vyhlásenie, že sa voči Ankare chystá zrušiť sankcie a prehodnotiť rozhodnutie o predaji amerických stíhačiek F-35.

Tento predaj zablokoval Kongres ešte v roku 2019 po tom, ako Turecko nakúpilo protiraketové systémy S-400 od Ruska. Spolu s tým zaviedol sankcie aj na turecký obranný priemysel. Washington to odôvodnil tým, že systémy S-400 predstavujú hrozbu pre F-35-ky aj obranné systémy NATO.

Po návrate Trumpa k moci obe krajiny obnovili diskusie o opätovnom zapojení Turecka do programu. Ešte v decembri o tom informoval veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack.

Spokojnosť s vyhliadkou pre Turecko neskrýval ani samotný Erdoğan. Počas toho, ako Trump novinky oznamoval, turecký líder s úsmevom ukázal, že jeho slová schvaľuje. To následne potvrdil aj gestom, keď ukázal zdvihnutý palec.

Turecký prezident Erdogan víta amerického prezidenta Donalda Trumpa po prílete na samit NATO. (zdroj: TASR-AP)

Čiastočnou víťazkou je aj Ukrajina

S pomerne dobrým výsledkom zo samitu napokon odchádza aj Kyjev. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretnutia zúčastnil, hoci jeho štát nie je súčasťou Aliancie. Zároveň sa mu podarilo absolvovať rokovanie s Trumpom bez roztržky, čo vzhľadom na ich minuloročnú ostrú hádku v Bielom dome nie je samozrejmosťou.

NATO aj v záverečnej deklarácii potvrdilo, že „Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti a spojenci zostávajú jednotní v neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti“.

Spojenci sa zároveň na tento rok zaviazali Kyjevu poskytnúť vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur. Tento záväzok mienia zachovať najmenej do roku 2027.

Spojenci by tak mali poskytnúť Kyjevu počas dvojročného obdobia celkovo 140 miliárd eur.

V tejto sume je už zarátaná pôžička pre Ukrajinu od Európskej únie. Z celkovej sumy 90 miliárd sú dve tretiny z nej určené na podporu ukrajinských ozbrojených síl. Súčasťou sú aj prostriedky, ktoré členské štáty Kyjevu prisľúbili individuálne. Zvyšok by mali pokryť členovia NATO z vlastných zdrojov.

Slovenská aj česká vláda uviedli, že sa na vojenských pôžičkách Ukrajine podieľať nebudú.

„Slovensko podporí závery samitu NATO, zároveň však naďalej platí, že sa nebude podieľať na ďalších finančných príspevkoch ani pôžičkách určených na vojenskú pomoc Ukrajine," potvrdil v oficiálnom vyhlásení prezident. Ficova vláda bude napadnutému štátu ďalej dodávať humanitárnu pomoc, nesmrtiace systémy a podporovať ju v oblasti energetickej infraštruktúry.

Ukrajina na samite nevyjednala všetko, čo by v súčasnej vojne potrebovala, alebo požadovala: napríklad včasný vstup do NATO.

Trump počas bilaterálneho stretnutia s ukrajinským prezidentom Zelenským v Ankare, v stredu 8. júla. (zdroj: TASR/AP)

Ako dôležitú správu však možno hodnotiť Trumpov prísľub, že Spojené štáty udelia Ukrajine licenciu vyrábať protivzdušné systémy Patriot. „Tak sa nebudete môcť sťažovať, že vám ich nedávame dosť,“ povedal Zelenskému.

Práve systémy protivzdušnej obrany dnes Ukrajine chýbajú najviac. Po mohutných ruských útokoch na ukrajinské mestá preto opakovane žiada svojich spojencov o pomoc pri obrane svojho neba. Rozbehnutie vlastnej výroby patriotov by jej však mohlo trvať roky.

Americký prezident tiež uviedol, že USA budú s Kyjevom rokovať o uzavretí dohody na nákup ukrajinských dronov.

V rámci povojnového stavu je tiež významné, že Spojené štáty by podľa Trumpovho názoru „mohli uzavrieť vzdušný priestor nad Ukrajinou, ak to bude potrebné pre jej budúce bezpečnostné záruky“.

Tieto garancie sú pre Ukrajinu nanajvýš kľúčové. Washington však s poskytnutím konkrétnych prísľubov dlhodobo váha.

Článok vznikol v spolupráci s Heinrich Boll Stiftung Prague.

Článok bol publikovaný 8.7. 2026 na eubrief.sk