After Slovakia's ratification of Finnish and Swedish NATO membership, the Alliance is only waiting for Ankara and Budapest. But while the Turks have clear demands and already a date for a parliamentary meeting, the Hungarians remain secretive.

Po slovenskej ratifikácii fínskeho a švédskeho členstva v NATO čaká Aliancia už len na Ankaru a Budapešť. No kým Turci majú jasné požiadavky a už aj dátum parlamentného zasadania, Maďari ostávajú tajomní.

Tesne po júlovom summite NATO v Madride podpísalo 30 členských krajín Aliancie prístupové protokoly Fínska a Švédska. Pristúpenie nových krajín však musia individuálne ratifikovať všetci členovia NATO aj doma, najčastejšie hlasovaním v národnom parlamente.

Po tom, ako slovenskí poslanci a poslankyne včera (27. septembra) podporili aliančné ambície oboch severských krajín – hoci v absolútnych číslach so štvrtou najvyššou mierou odmietnutia v porovnaní s ostatnými zákonodarnými orgánmi členských štátov –, na rade je už len Turecko a Maďarsko.

Takzvaný Inštrument ratifikácie o súhlase Slovenska s pristúpením Švédska a Fínska k Severoatlantickej zmluve už mala dnes (28. septembra) podpísať aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Jasné požiadavky, nejasné načasovanie

Turecko si z odobrenia členstva severanov v NATO urobilo vlastnú show. Prezident Recep Tayyip Erdoğan naťahoval svojich náprotivkov v Aliancii do poslednej chvíle. Dohodu s Fínskom aj Švédskom napokon podpísali zástupcovia troch strán tesne pred odštartovaním Madridského summitu. Pozornosť médií aj lídrov tak Erdoğan strhol na seba. V Madride prijímal gratulácie a uznania za pragmatickosť.

V desaťbodovom memorande sa Fíni aj Švédi zaviazali adresovať primárne požiadavky Ankary. Medzi inými išlo o zastavenie podpory pre YPG/PYD – podľa Ankary sýrskej odnože separatistickej a teroristickej Strany pracujúcich (PKK), ktorá pôsobí v Turecku. Ako súčasť dohody predložila Ankara aj zoznam ľudí, ktorých mala dvojica krajín v súvislosti s terorizmom vydať na stíhanie do Turecka. Podľa Turkov je však progres v tejto oblasti od leta minimálny a frustráciou tak ospravedlňujú aj vlastnú oneskorenú ratifikáciu ich členstva v NATO.

Ankara od júna deklaruje, že ak nebude memorandum naplnené, členské snahy dvojice krajín bude blokovať. Za zatvorenými dverami však diskusie prebiehajú.

Švédska delegácia by podľa tureckého ministra spravodlivosti Bekira Bozdağa mala navštíviť Turecko už budúci týždeň (5. a 6. októbra). Rokovať sa bude práve o technických aspektoch vydania osôb, ktoré špecifikovala Ankara. Ešte v júni hovoril prezident Erdoğan o 73 „teroristoch“. Švédske médiá následne informovali, že vydanie 19 osôb Štokholm obratom zamietol.

Turecká delegácia z rezortu zahraničných vecí by mala do Fínska odcestovať rovnako už v najbližších dňoch. Od roku 2019 už Turci od Fínov žiadali vydanie jedenástich osôb, prednedávnom požiadali o revíziu šiestich zamietnutých žiadostí, ktoré ale Fíni nateraz odmietajú otvoriť.

Podľa analytikov zaváži v Turecku aj tlak a podpora od ostatných členov NATO. Americký prezident Joe Biden už napríklad otvorene podporil tureckú snahu o nákup 40 nových stíhačiek F-16 a 80 modernizačných súprav pre ich existujúce flotily zo Spojených štátov amerických. 

Turecký parlament by mal o členstve Fínska a Švédska v NATO rokovať na svojej najbližšej schôdzi, ktorá po letnej prestávke začína 1. októbra. Vzhľadom na to, že sa potom v krajine začína predvolebná kampaň a parlament preto opäť čaká pauza, bude mať na rokovania len malý priestor.

Maďarsko vníma, že rozšírenie NATO je „výzvou pre Rusko“

Kým turecké požiadavky sú jasnejšie a vo výhľade sú aj konkrétne dátumy, tie maďarské sa čítať zatiaľ nedajú. Budapešť ich v podstate doteraz nesformulovala.

Maďarský parlament síce má na programe rokovanie o návrhu členstva Fínska a Švédska v NATO, nemá však stanovený žiaden dátum.

Postoj Budapešti k rozširovaniu Aliancie bol zatiaľ pozitívny, respektíve rezervovaný, no zdá sa, že Maďari budú poslední, ktorí členstvo dvojice krajín odobria.

Na otázku o ratifikácii zatiaľ Viktor Orbán reagoval len tým, že Aliancia musí „vziať do úvahy pre Turecko citlivé otázky“. Rovnako potvrdil, že Maďarsko vníma aj výzvy, ktoré politika otvorených dverí NATO a „nedodržané sľuby Západu“ spôsobujú Rusku. Práve Orbán bol však tým maďarským lídrom, ktorý v roku 1999 podpísal Washingtonskú zmluvu o vstupe Maďarska do NATO.

Je preto možné, že svojich partnerov v Aliancii bude maďarský premiér naťahovať podobne ako Erdoğan, a to z dvoch dôvodov: po prvé, v snahe získať ústupok alebo konkrétnu podporu od niektorého či viacerých členov severoatlantického bloku; po druhé, pre rozšírenie domácej (ale aj špecifickej medzinárodnej) podpory neutrálnejšej, až pro-ruskej politiky.

Vzhľadom na to, že by v EÚ Maďarsko mohlo prísť o sedem a pol miliardy eur z nových eurofondov, o vyjednávania musí mať záujem.

Členstvo až budúce leto?

Preto nateraz nie je jasné, kedy sa nakoniec Fínsko a Švédsko stanú plnohodnotnými členmi Aliancie. Americký veľvyslanec vo Fínsku Douglas Hickey si podľa portálu Politico myslí, že by k posledným dvom ratifikáciám mohlo dôjsť do Vianoc.

Pri najnegatívnejšom scenári by mohla štrajkovať skôr turecká strana a členstvo dvojice odobriť až po parlamentných a prezidentských voľbách naplánovaných na jún budúceho roka.

Otvorené otázky by mali byť do budúceho leta vyriešené aj podľa maďarskej ministerky spravodlivosti Judit Varga. „Samozrejme, že s ich vstupom do NATO súhlasíme. Je to len otázka času,“ povedala.

Článok bol publikovaný 28/09/2022 na EURACTIV.sk